Právo rodiča na informácie z trestného spisu

Každý rodič má právo na informácie z trestného spisu, pokiaľ sa tieto týkajú jeho dieťaťa. Toto platí aj vtedy, ak je trestné konanie vedené z dôvodu vyšetrovania úmrtia ich dieťaťa, kedy rodičia vystupovali v postavení podozrivých zo spáchania trestného činu. V tejto veci rozhodoval Ústavný súd ČR koncom marca tohto roku.

JUDr. Alexandra Podivinská 29. 05. 2017 4 min.

    Skutkový stav

    V roku 2014 bolo začaté trestné stíhanie vo veci náhleho úmrtia novonarodeného dieťaťa – syna sťažovateľov, pre trestný čin usmrtenia z nedbanlivosti. K spáchaniu tohto činu malo podľa orgánov činných v trestnom konaní dôjsť tak, že keď sťažovatelia odmietli hospitalizáciu svojho v danom čase týždeň starého syna, mali mu tým spôsobiť zdravotné komplikácie. Tieto vyšli najavo až neskôr a zároveň viedli k smrti dieťaťa. Uznesenie policajta o začatí trestného stíhania bolo na základe sťažnosti sťažovateľov zrušené prokurátorom. Podľa názoru prokurátora v danej veci nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním sťažovateľov a úmrtím dieťaťa. Vec bola následne odložená, keďže nešlo o podozrenie z prečinu.

    Skončenie vyšetrovania, nahliadnutie do spisu

    V roku 2015 bolo trestné konanie skončené. V apríli toho roku podali sťažovatelia žiadosť o nahliadnutie do spisu, pričom tvrdili, že ako rodičia zosnulého maloletého sa chcú oboznámiť so skutočnosťami, ktoré boli zistené v súvislosti s vyšetrovaním úmrtia ich dieťaťa. Polícia ČR im zaslala vyrozumenie, v ktorom im oznámila, že nahliadnutie do spisu im neumožní. Odôvodnila to skutočnosťou, že v čase ukončenia vyšetrovania boli sťažovatelia v postavení podozrivých, ktorí nie sú v zmysle zákona uvedení vo výpočte osôb oprávnených nahliadať do trestného spisu. Sťažovatelia neuspeli ani na mestskej prokuratúre a ani na krajskej, kde žiadali o preskúmanie dôvodov odopretia nahliadnutia do trestného spisu.

    Sťažnosť

    Sťažovatelia podali proti vyrozumeniu Polície ČR, vyrozumeniu mestskej  a krajskej prokuratúry ústavnú sťažnosť. Tvrdili, že neumožnením nahliadnuť do spisu bolo porušené ich právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, pretože tento spis obsahoval informácie o tragickom úmrtí ich syna a právo na účinné vyšetrovanie, ktoré im v súvislosti s týmto úmrtím prislúcha ako pozostalým rodičom.

    Ústavný súd ČR

    Po preskúmaní sťažnosti dospel Ústavný súd ČR k záveru, že ústavná sťažnosť je dôvodná. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sťažovatelia nemohli mať a ani nemali postavenie poškodených. Potom, ako bolo konanie ukončené, nevystupovali už ani ako obvinení. O nahliadnutie do trestného spisu teda požiadali v zmysle platnej právnej úpravy ako tzv. iné osoby, ktoré majú právo nahliadať do spisu aj v ukončených veciach a to vtedy, ak je to potrebné pre uplatnenie ich práv. V tomto prípade sa sťažovatelia opierali o ten dôvod, že nahliadnuť do spisu chcú aj z dôvodu, aby mohli svoje nároky uplatniť v súvislosti s ochranou osobnosti. V žiadosti o nahliadnutie tento neuviedli, uviedli ho až v žiadosti o preskúmanie postupu, ktorý adresovali mestskej prokuratúre. Táto ale považovala ich žiadosť za oneskorenú a nedostatočne konkrétnu.

    Ústavný súd ČR v rozhodnutí zdôraznil, že postavenie sťažovateľov - ako rodičov zosnulého predstavujú v danej veci skutočnosť zásadného významu. Tento vzťah podlieha špeciálnej právnej ochrane, ktorá je vyjadrená na viacerých miestach v právnom poriadku, napríklad v Občianskom zákonníku, Listine základných práv a slobôd ale aj v medzinárodnom práve verejnom. Preto v tejto súvislosti konštatoval nasledovné:

    • „Ustanovení § 65 odst. 1 věta třetí trestního řádu, kde jsou upraveny podmínky nahlížení do spisu, je dle Ústavního soudu nutné ústavně-konformně vykládat i prizmatem zvláštní ochrany rodičovství ve smyslu čl. 32 odst. 1 Listiny. Pokud tak rodiče v žádosti o nahlédnutí do spisu výslovně neuvedou, které konkrétní právo chtějí uplatnit, není to na překážku umožnění nahlédnutí do spisu, protože práva, která mají „jiné osoby“ v žádosti deklarovat, plynou z jejich rodičovského postavení.“ (Nález Ústavného súdu Českej republiky, sp.zn. IV. ÚS 3526/16, zo dňa 21. marca).

    Z týchto dôvodov rozhodnutia príslušných orgánov zrušil. Uviedol, že v danej veci bolo porušené právo sťažovateľov  na ochranu rodičovstva a rodiny a právo na spravodlivý proces. Keďže však porušenie práva na účinné vyšetrovanie uviedli sťažovatelia po prvýkrát v ústavnej sťažnosti, v tejto časti považoval Ústavný súd ČR sťažnosť za neprípustnú.