Peter Varga

Digitálnu daň by sme možno vedeli prirovnať ku konaniu banky, ktorá vám pri 5 ročnej fixácii na hypotéke po 2 rokoch jednostranne navýši desaťnásobne úrok. Ani toto prirovnanie však nie je úplne presné, keďže Slovensko pri digitálnej dani figuruje aj ako exekútor. Núti totiž osoby vyplácajúce sumy digitálnym platformám zrážať daň, pokiaľ si tie na Slovensku nezaložia stálu prevádzkareň. A to napriek tomu, že príslušné medzinárodné zmluvy Slovensku zakazujú tieto príjmy zdaňovať. 

Initial Coin Offering, v skratke ICO, je spôsob crowdfundingu spojený s technológiou založenou na blockchaine, ktorý prostredníctvom tokenov umožňuje každému kto ovláda základy „browsovania“ po internete participovať na crowdfundingu rôznych projektov a benefitovať z ich úspechu. 

Viac ako 13 miliónov dôverných dokumentov uniklo z advokátskej kancelárie Appleby a zo spoločností Estera a Asiaciti Trust, ktoré sa špecializujú na podnikanie a správu majetku cez tzv. offshore jurisdikcie.  Osobnosti na zoznamoch ako kráľovná Alžbeta II., kolumbijský prezident Juan Manuel Santon, či spevák Bono údajne dopĺňajú aj niektoré relatívne známe slovenské mená. Aj keď sa zdá, že vlna spoločenskej nevôle nie je taká intenzívna ako pri tzv. Panama Papers, je to ďalší hurikán, ktorý podkopáva tradičný business model využívaný týmito, predovšetkým malými ostrovčekmi. Ak predpokladáme, že jedného dňa bude svet limitovať k absolútnej transparentnosti, je už dnes veľmi dôležité poznať odpoveď na otázku, či nie je využívanie offshore jurisdikcií ilegálne alebo dokonca trestné.

Dominika Cibulková v rozhovore pre Forbes priznala, že zvažuje zmenu svojej daňovej a odvodovej rezidencie, keďže jej ako aj iným nadštandardne zarábajúcim fyzickým osobám vláda SR zvýšením sociálnych a zdravotných odvodov stanovila do roka 2017 novú výzvu. Je to obrat o 180 stupňov oproti jej vyjadreniam po víťazstve na prestížnom Turnaji majsteriek, keď daňové raje rázne odmietla. Aké sú pravdepodobné dôvody? Prečo sa športovcom ako je Cibulková alebo Sagan oplatí zmeniť svoju daňovú rezidenciu a aké sú podmienky? Je to morálne? A aký to môže mať dopad na Slovensko? 

„Ostáva nám len dúfať, že si poštári nevšimnú, že ľudia si posielajú e-maily.“ Aj toto satirické porovnanie je dnes jedným z hlavných argumentov zástancov UBERu. Dôvody, pre ktoré kritická časť vodičov UBERu (ak nie všetci) podniká ilegálne som opísal v minulom článku. O tom, že sa UBERu otvára aj západný, európsky front, zasa nedávno písal generálny advokát Súdneho dvora EÚ Szpunar. Ak dá Súdny dvor EÚ jeho argumentácii za pravdu, UBER bude musieť s najväčšou pravdepodobnosťou, okrem regulačných povinností, na Slovensku platiť aj dane. A keďže spoločenská debata k téme UBER na Slovensku postavila taxikárov veľmi neférovo a kolektívne doslova na pranier, nedá mi nereagovať.

Slovensko je asi príliš moderná krajina na to, aby tu mladý človek nepoznal UBER. Platforma, ktorá sa mnohým môže zdať ako share economy popri Airbnb alebo Fon, funguje na Slovensku približne dva roky. Za túto dobu získala množstvo zákazníkov a podporovateľov. Vstup UBER na Slovensko bol dokonca v absolútnych číslach za 1. polrok výraznejší ako v ľudnatejšej Prahe alebo Varšave. Ako to však vo všeobecnosti pri úspechoch býva, UBER má aj svojich kritikov. Okrem taxikárov by však kritikom mal byť aj štát.

Novela zákona o dani z príjmov účinná od 1. 1. 2017 rozšírila záber regulácie transferového oceňovania na nové vzťahy a subjekty, čím rozvírila aj pokojnejšie vody, v ktorých doteraz plávali menší podnikatelia. Novela zavádza pojem „kontrolovaná transakcia“, pod ktorú spadá aj vzťah medzi konateľom a spoločnosťou. Keďže konateľ a spoločnosť sú závislé osoby, sú obe tieto osoby povinné viesť transferovú dokumentáciu? Podlieha výška odmeny pre konateľa regulácii transferového oceňovania? Inými slovami, musí byť odmena pre konateľa primeraná? Ak nie je primeraná alebo nie je žiadna, hrozí za to konateľovi a spoločnosti sankcia? 

Transferové oceňovanie sa pomaly, ale o to istejšie stáva administratívnym hitom súčasnosti. V dôsledku snáh štátov zabraňovať agresívnej daňovej optimalizácii dochádza aj k negatívnym efektom v podobe zvyšujúcej sa administratívy pre podnikateľov. Tá sa týka najmä dodržiavania pravidiel transferového oceňovania a tvorby transferovej dokumentácie. Aj keď je motív zákonodarcu ušľachtilý je otázne, či tento efekt nebude dosiahnutý na úkor efektivity na strane podnikateľov.   

Albert Einstein raz pri vyplňovaní daňového priznania povedal: „Najťažšie je porozumieť zdaňovaniu príjmov“. V kontexte neustále zvyšujúcich sa daňových príjmov štátu, zdravého ekonomického rastu, znižujúcej sa nezamestnanosti a marginálneho prínosu výnosu z dane z dividend do štátneho rozpočtu, je daň z dividend naozaj ťažko pochopiteľným krokom zo strany vlády. Daň z dividend však od 1. 1. 2018 bude. 

Zvyšovanie životnej úrovne na Slovensku je podmienené zvyšovaním pridanej hodnoty služieb a produktov, ktoré ľudia na Slovensku vyprodukujú. Výrazne a takmer bezbolestne tomu mohla prispieť aj novela zákona o dani z príjmov, ktorá má byť účinná od januára 2017. Žiaľ, aj po tejto novele sa kapitálové zisky budú na Slovensku naďalej zdaňovať a vidina „bezplatného“ príchodu pridanej hodnoty do bratislavských business centier tak môže byť významne ohrozená.