Nepochybne viacerí predpokladali, že takéto odvážne rozhodnutie pléna nepadne. Tá pravdepodobnejšia cesta sa zdala byť, že Ústavný súd SR nechá potichu „prebehnúť“ 60 dňovú lehotu a svoje rozhodnutie tým elegantne obíde.
Historický moment
Na začiatok treba zaiste spomenúť Jána Budaja, ktorý opäť raz rozhýbal ako prvý svojim návrhom na zrušenie nielen parlamentnú debatu o predmetných amnestiách, ale aj celospoločenskú debatu, ktorá bola podporená vynikajúcim načasovaním premiéry filmu Únos od režisérky Mariany Čengel Solčanskej. Neskôr sa k Budajovi svojim stanoviskom za zrušenie predmetných amnestií pripojila širšia právnická obec a ku koncu aj osobnosti zo slovenskej kultúry či verejného života.
To, že Ústavný súd SR „potvrdil“ možnosť zrušenia amnestií je historický moment. Samozrejme to, či ide z pohľadu ústavného práva o pozitívny alebo negatívny moment je možno skorej na osobnom výklade práva každého jedného z nás. Spomeniem napríklad, že Eduard Bárány (ústavný právnik a poradca premiéra Roberta Fica) si myslel, že amnestie sa zrušiť nedajú a určite nebol sám.
Aké sú závery Ústavného súdu SR?
Pri takto citlivej a politickej veci ako boli Mečiarove amnestie (citlivej aj z dôrazom, že aktér amnestií je stále medzi nami, aj keď už len ako politický dôchodca) treba naozaj vyjadriť pozitívne prekvapenie nad plénom Ústavného súdu SR, ktoré sa k veci postavilo „tvárou v tvár“ a rozhodlo v prospech zrušenia týchto amnestii. Jeho závery v časti zavlečenia Kováča ml. do cudziny sú jasné:
- „... ústavný súd dospel k záveru, že amnestovaním skutkov súvisiacich so zavlečením Michala Kováča ml. do cudziny predseda vlády porušil princíp zákazu svojvôle, princíp legality, princíp ochrany ľudských práv a základných hodnôt v spojení s princípom rešpektovania medzinárodných záväzkov, princíp deľby moci, princíp transparentnosti a verejnej kontrolovateľnosti výkonu verejnej moci a princíp právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok...“ (tlačová informácia č. 47/2017 Ústavného súdu SR)
„Pošlú“ zrušené amnestie Lexu a spol. do výkonu trestu odňatia slobody?
Asi naviac očakávaný záver širšej verejnosti v tejto veci, je najmä potrestanie aktérov kauzy zavlečenia Kováča ml. do cudziny. Napríklad taká predstava vidiny odsúdeného Lexu, ktorý vykonáva trest odňatia slobody je však možno prekvapivo veľmi vzdialená potencionálnej realite.
Od týchto skutkov a aj od ich amnestovania ubehlo veľa rokov – napriek tomu, že ubehnuté roky sú následkom amnestií a nie prieťahov v trestnom konaní, čas v tomto prípade zohral a ešte aj zohrá veľkú úlohu...
Napriek tomu, že zrušením amnestií odpadla prekážka v samotnom konaní a teda trestné konanie môže pokračovať záver nie je vôbec jasný, pričom treba myslieť aj na skutočnosť, že samotná trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný (samozrejme ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší). Aj na základe uvedeného je možné očakávať viacero variant skončenia predmetného trestného konania. Napríklad sa môže stať, že súd - vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa - niektorých obžalovaných odsúdi, ale zároveň uloží výrazne nižší trest alebo dokonca súd môže vydať aj oslobodzujúci rozsudok napríklad pre nedostatok dôkazov (podľa § 285 ods.1 písm. c) Trestného poriadku). Ďalším variantom je, že súd, na ktorý bola podaná obžaloba môže za určitých okolností vrátiť vec do prípravného konania prokurátorovi. Veľmi jednoducho povedané - všetko bude záležať od konkrétnych dôkazov ich kvality - prípustnosti.
Prečo Lexa, ktorý už raz utiekol nesedí vo väzbe?
Lexa, ktorý už v inej veci utiekol, aby sa vyhol trestnému stíhaniu, dnes chodí po slobode aj napriek tomu, že amnestie sú zrušené. Súd má možnosť vždy na základe splanenia zákonných podmienok a dôvodov nariadiť výkon väzby. Samozrejme nemožno zabudnúť, že väzba je ultima ratio v zaisťovacích úkonoch a bolo by naozaj veľmi ťažko „udržateľné“ nariadiť väzbu človeku, ktorý napriek svojmu predchádzajúcemu úteku už niekoľko rokov vedie trestnou terminológiou povedané tzv. riadny život. V posledných dňoch údajne odovzdal svoj pas, čím nepriamo deklaroval svoj záujem neutiecť. Napriek vyššie spomenutému treba uviesť, že okrem tzv. „útekovej“ väzby poznáme aj ďalšie dôvody väzby a to „kolúznu“, ktorá predpokladá pôsobenie na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo iné marenie objasňovania skutočností závažných pre trestné stíhanie, väzbu „preventívnu“, ktorú je možné uložiť v prípade ak je predpoklad v pokračovaní páchania trestnej činnosti a najnovšiu tzv. väzbu „teroristu“ (§ 71 ods. 1 – 2 TP).
Serbinova obžaloba – verejné „tajomstvo“
Obžaloba vo veci únosu Kováča ml. je obrazne povedané – dielom - momentálne už bývalého prokurátora Michala Serbina. Práve on bol prokurátorom predmetnej kauzy, ktorý dospel k záveru, že skutok sa stal, páchatelia sú zistení, dôkazy dostatočné a tak neostáva iná cesta ako posunúť vec na súd. Obžaloba je napísaná naozaj veľmi jasne a svojim spôsobom - vzhľadom k predmetu - veľmi zaujímavo. Ako to na Slovensku býva, nejakým „nedopatrením“ sa obžaloba dostala na verejnosť a jej celé znenie si môžete prečítať aj TU. Predmetná obžaloba „leží“ na súde Bratislava III. a čaká spolu so spisom na svoje preštudovanie zákonne prideleným sudcom.
Záver dotiahol Kubina
Tak ako sme na začiatku spomenuli Budaja je na konci treba spomenúť Petra Kubinu. Toho Kubinu, ktorý na ústavnom súde (odľahčene povedané) „čaruje“ od kauzy Čentéš (kedy profesora Čentéša zastupoval vo veci (ne)vymenovania za generálneho prokurátora). Je milé a zaiste inšpirujúce, že advokát, ktorý sa logicky v rámci svojej väčšinovej firemnej agendy nevenuje ústavnoprávnym sporom sa opäť podujal na zastupovanie v tak výnimočnej veci, na základe ktorej Ústavný súd SR minulú stredu definitívne potvrdil zrušenie Mečiarových amnestií.
