V nej potvrdilo odhad rastu ekonomiky na tento rok na úrovni 2,4 %, odhad na budúci rok ministerstvo znížilo z 3,0 % na 2,6 %. Dôvodom je nižší dopyt zo zahraničia, nižší rast u našich európskych obchodných partnerov.

Európska centrálna banka 4. Septembra 2014 prekvapivo znížila úrokové sadzby o 10 bázických bodov. Kľúčová sadzba klesla z 0,15 % na 0,05 %, jednodňová depozitná sadzba klesla na -0,2 % a jednodňová sadzba, za ktorú si môžu finančné inštitúcie na jeden deň vypožičať zdroje, klesla na 0,3 %.

Štatistický úrad potvrdil svoj predchádzajúci odhad rastu ekonomiky v 2. štvrťroku na úrovni 2,5 % medziročne. Zverejnená štruktúra ukázala, že ekonomiku stále viac ťahá domáci dopyt, konkrétne spotreba domácností a investície. V rámci investícií stúpla najmä tvorba zásob. Rast vývozov nestačí pokrývať rast dovozov, preto je príspevok zahraničného obchodu k rastu negatívny (pokiaľ vývozy stúpli o 3,4 % r/r, dovozy zrýchlili na 5,5 %).

Vláda predstavila návrh rozpočtu na rok 2015 – deficit by mal dosiahnuť 2,5% HDP, blízko tohtoročného plánu na úrovni 2,6 % HDP. Medzi hlavné opatrenia, vďaka ktorým by sa rozpočet mal naplniť, patrí ponechanie DPH na úrovni 20 % (namiesto pôvodne plánovaného poklesu na 19 %), zmeny v pravidlách odpisovania pre daňové účely, kroky na zlepšenie výberu daní a pokračovanie reformy verejnej správy. Na roky 2016 a 2017 plánuje vláda zníženie deficitu na 1,4 % HDP a na 0,4 % HDP.

Na Slovensku sa dlhšie diskutuje o odluke cirkví od štátu, resp. o zmene spôsobu financovania cirkví. Samozrejme prvotným impulzom pri rozhodovaní o tak citlivej téme ako je financovanie cirkví a náboženských spoločností, by mala byť verejná diskusia. Článok podrobnejšie rozoberá systémy financovania cirkví v jednotlivých členských štátoch EÚ. Ktorý zo systémov by bolo možné vzhľadom na súčasný právny stav aplikovať na reorganizáciu financovania cirkví a náboženských spoločností v rámci Slovenskej republiky?

Povinnosť finančne zabezpečovať všetky registrované cirkví a náboženské spoločnosti nevyplýva len z osobitného zákona, ale okrem toho SR podpísala Základnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Kedy bola táto zmluva prijatá, o aký typ zmluvy ide a prečo jej znenie nielen akademici považujú za kontroverzné?

Na to, aby sme pochopili, prečo je toľko diskutovaná odluka cirkví od štátu, je potrebné ozrejmiť si platnú a účinnú právnu úpravu, ktorá ustanovuje spôsob financovania cirkví a náboženských spoločností. Zaujímavosťou je, že samotný zákon upravujúci danú problematiku pochádza ešte z roku 1949, čo sa nepáči ani predstaviteľom EÚ, práve oni ho považujú za neprimeraný k pomerom dnešnej doby.

Cyrilo-metodské duchovné dedičstvo a historický odkaz Veľkej Moravy je jasný už aj v samotnom kontexte preambuly Ústavy SR. Vývoj právnej úpravy vzťahu cirkví a štátu na našom území je zaujímavý. V článku rozoberáme historicko-právny exkurz vývoja zákonnej úpravy financovania cirkví na území SR, ktorý ma dopad aj na dnešný právny stav.

Po minulom článku pokračujeme štruktúrou číslo 2. Táto možno bude možno čoskoro zaujímavá aj pre slovenské fyzické osoby, ktoré vlastnia obchodné spoločnosti na Slovensku a budú musieť tak platiť daň z dividend, ak sa táto daň zavedie.

Pojem daňová optimalizácia prirodzene priťahuje pozornosť. Ak v pozadí takejto optimalizácie je ekonomicky opodstatnená transakcia, jedná sa o celkom legálny spôsob znižovania nákladov. Nižšie môžeme vidieť príklad takejto štruktúry v strednom kroku realizácie.