Vláda predstavila návrh rozpočtu

Veľká časť konsolidácie však zostáva aj na ďalšie roky

Podľa fiškálneho kompaktu by malo Slovensko dosiahnuť takmer vyrovnaný štrukturálny deficit do 3 rokov, avšak väčšina konsolidácie ostala na roky 2016 a 2017 (pričom rok 2016 bude volebný). Zo strednodobého hľadiska by tak rozpočet na budúci rok mohol byť ambicióznejší. Rozpočet sa snaží držať v rámci lokálnej dlhovej brzdy aj európskeho fiškálneho kompaktu. Návrh rozpočtu uvádza, že vláda chce dosiahnuť zníženie štrukturálneho deficitu o 0,5 % HDP v súlade s európskymi pravidlami, nateraz však neuvádza bližšie detaily.

Očakávame, že dlh neprekročí 57% HDP

Predpokladáme, že verejný dlh bude tento rok vrcholiť pod úrovňou 57 % HDP, ktorá by na základe dlhovej brzdy spustila potrebu vyrovnaného rozpočtu. Dlh by sa mal stabilizovať aj vďaka významným privatizačným príjmom, keďže vláda plánuje predať menšinový podiel v Slovak Telekome v hodnote okolo 1 mld. eur, resp. 1,3 % HDP.

Slovensko zatiaľ nespomaľuje

Podľa predbežného odhadu Štatistického úradu slovenská ekonomika v 2. štvrťroku 2014 vzrástla o 2,5 % medziročne, takmer rovnako ako v 1. štvrťroku (+2,4 % r/r). Medzikvartálny rast dosiahol v oboch štvrťrokoch slušných 0,7 % a 0,6 % q/q (sezónne očistený rast).

Potiahla ho zrejme opäť domáca spotreba

Hoci štruktúra HDP zatiaľ nie je známa, očakávame, že domáci dopyt bol hlavným ťahúňom rastu aj v druhom štvrťroku. V prvom kvartáli sme videli zrýchlenie rastu a navyše vítanú zmenu ťahúňov rastu od vývozov k domácemu dopytu. Pripomíname, že v 1. štvrťroku stúpla spotreba domácností výraznejšie prvý krát od roku 2009. Takisto investície začínajú postupne rásť.

Slovensko je v regióne najpomalšie

Keď sa pozrieme na okolité krajiny, Slovensko rastie o niečo pomalšie ako región - Česko stúplo v 2. štvrťroku o 2,6 %, Poľsko o 3,2 % a Maďarsko o 3,7 % r/r. Takisto celoročné odhady hovoria o niečo silnejšej rastovej dynamike u našich susedov ako na Slovensku.

Odhad na tento rok ponechávame na 2,2 %

Spomalenie Nemecka (ktoré kleslo v 2. štvrťroku medzikvartálne o 0,2 %) znamená negatívne riziko aj pre náš budúci rast. Tohtoročný odhad rastu ponechávame na 2,2 %, avšak už preň nevidíme pozitívne riziká ako pred pár mesiacmi. Tieto boli eliminované práve geopolitickým napätím a spomaľujúcim priemyslom v Európe a Nemecku. Práve Nemecko je našim kľúčovým exportným trhom, s podielom vyše 20 % na slovenských vývozoch.

Spätné sankcie od Ruska sa nás zatiaľ nedotkli

Rusko-ukrajinský konflikt doposiaľ nemal na Slovensko výrazný vplyv. Vývozy do Ruska predstavujú menej než 5 % slovenských vývozov, na Ukrajinu ešte menej. Slovensko vyváža do Ruska najmä autá a komponenty, zákaz dovozu potravín do Ruska z európskych krajín sa nás takmer nedotýka. Slovensko závisí najmä na dovoze plynu z Ruska. Pokiaľ sa plyn dostane do Európy či už cez Ukrajinu alebo mimo nej, vieme ho cez reverzný tok plynu dostať zo západnej Európy na naše územie. Tým pádom by krajina mala byť schopná vyhnúť sa kríze ako na jar 2009, keď okrem výpadku dodávok plynu ekonomiku zasiahol aj prudký prepad dopytu.

Fitch potvrdil rating Slovenska na A+

Ratingová agentúra Fitch potvrdila rating Slovenska na úrovni A+ (dlhodobé záväzky v cudzej mene) so stabilným výhľadom. Agentúra vyzdvihla zdravý bankový sektor, opatrnú makroekonomickú politiku a nízku zadlženosť privátneho sektora. Hlavným faktorom, ktorý môže v budúcnosti ovplyvniť vývoj ratingu, je vývoj verejných financií. V prípade stabilizácie a poklesu dlhu by sme dostali lepší rating. Ak sa dlh nepodarí stabilizovať, prišlo by k zhoršeniu výhľadu.

Hlavnou fundamentálnou črtou odlišujúcou iné A-čkové krajiny od Slovenska je naša pozícia v čistej zahraničnej zadlženosti. Pokým Slovensko je čistým zahraničným dlžníkom (viac si požičiavame od zahraničia ako zahraničie od nás), ostatné A-čkové krajiny sú v priemere veriteľmi. To súvisí najmä s akumulovaným bohatstvom v daných krajinách – tu ešte voči západnej Európe zaostávame (v produkcii na hlavu, ale najmä v bohatstve) a dobiehanie zrejme ešte potrvá niekoľko rokov.

Zo Slovenska ekonomický sentiment

Zo Slovenska tento týždeň veľa nových dát neuvidíme, s výnimkou ekonomickej dôvery. Index ekonomického sentimentu v júli stúpol najmä vďaka priemyslu. Spomalenie v Európe sa však môže odraziť aj na našej ekonomike. 3. septembra bude zverejnená štruktúra HDP za 2. štvrťrok spolu s detailnými dátami národných účtov. Očakávame, že na raste sa podieľala najmä spotreba a investície.

V EMU inflácia

V Nemecku bude zverejnený IFO index podnikateľskej dôvery. Čaká sa jeho ďalší pokles. V eurozóne bude v piatok zverejnená predbežná inflácia za august (čaká sa pokles na 0,3 % z júlových 0,4 % r/r). Prezident ECB Mario Draghi naznačil, že inflačné očakávania v eurozóne klesajú, avšak predpokladáme, že pred ďalšou akciou si ECB počká minimálne na záujem o financovanie v prvom a druhom kole cielených LTRO (18. septembra a 11. decembra 2014).

Eurodolár

Dolár sa voči euru ďalej zhodnocuje, kurz sa dostal na 1,33 USD/EUR. Vidíme aj naďalej priestor pre posilňovania dolára, naši kolegovia z Erste Group Research zrevidovali svoje odhady na dolár smerom k silnejším úrovniam, ku koncu roka vidia dolár na 1,30 USD/EUR a do polovice budúceho roku na 1,26 USD/EUR. Posilnenie voči euru zaznamenali aj regionálne meny – zlotý sa dostal pod 4,20 PLN/EUR a leu na 4,41 RON/EUR. Viac odhadov v súvislosti s regionálnymi menami alebo dlhopismi nájdete v našom skupinovom týždenníku (CEE Insights - link).

Dlhopisy

Obavy o ekonomický rast v Eurozóne a nárast geopolitického napätia pre rusko-ukrajinský konflikt podporili záujem o dlhopisy – výnosy nemeckých dlhopisov klesli na pod 1 %, slovenské dlhopisy 10-ročných splatností sa obchodujú na úrovni 1,8 %. Predpokladáme, že výnosy slovenských dlhopisov zostanú pod 2 % do konca roka.