Odluka cirkví od štátu III: aký dopad má Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou?

Ex-premiér Mikuláš Dzurinda a Svätá stolica

Na začiatok uvedieme znenie článku 1 ods. 1 Ústavy SR : „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“[1]

Ex-premiér SR Mikuláš Dzurinda podpísal dňa 24. novembra 2000 so štátnym sekretárom Svätej stolice kardinálom Angelom Sodanom Základnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. K samotnému podpísaniu samozrejme predchádzalo schválenie textu parlamentom, súhlas bol udelený Národnou radou SR 16. augusta 2000, pričom o jej technické paragrafovanie sa postaral vtedajší minister zahraničných vecí E. Kukan a apoštolský nuncius Luigi Dossena. Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila súhlas s touto už ratifikovanou zmluvou 30. novembra 2000. Za ratifikáciu hlasovalo 100 poslancov z celkového počtu 150 poslancov NR SR a publikovaná bola 23. augusta 2001 pod č. 326/2001 Z. z.

Známa kritička, Katarína Zavacká (právnička, vedecká pracovníčka Ústavu štátu a práva SAV, venuje sa právnym dejinám 20. storočia) považuje podpísanie Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou za jednu: „... z najväčších nehorázností v právnom poriadku Slovenskej republiky“.[2]

Z vyššie spomínanej Základnej zmluvy uvedieme jej pár článkov, pre ilustráciu:

• Čl. 6 ods. 1: „Svätá stolica má výlučné právo obsadzovať úrady podľa kánonického práva, najmä nezávisle a výlučne rozhodovať pri výbere kandidátov do biskupskej služby a rozhodovať o vymenovaní, preložení, vzdaní sa služby a odvolaní biskupa.“
• Čl. 6 ods. 2: „Informáciu o mene a priezvisku osoby, ktorá má byť vymenovaná za biskupa, alebo informáciu o preložení a odvolaní biskupa dá Svätá stolica na vedomie pred jej zverejnením dôverným spôsobom Slovenskej republike. Dôvernosť tejto informácie zahrňuje záväzok Slovenskej republiky nevyjadrovať mienku o osobe kandidáta ani stanovisko k rozhodnutiam Svätej stolice.“
• Čl. 6 ods. 3: „Katolícka cirkev má výlučné právo rozhodovať o vymenovaní, preložení, vzdaní sa služby a odvolaní osoby aj v súvislosti s ktorýmkoľvek ďalším cirkevným úradom alebo úlohou týkajúcou sa apoštolského poslania.“
• Čl. 7: „Slovenská republika uznáva každému právo uplatňovať výhrady vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad Katolíckej cirkvi. Rozsah a podmienky uplatnenia tohto práva ustanoví osobitná medzinárodná zmluva uzavretá medzi zmluvnými stranami.“
• Čl. 17 ods. 1: „Katolícka cirkev má právo vykonávať vzdelávaciu, výchovnú, vedecko-výskumnú, misijnú, charitatívnu, zdravotnícku a sociálnu činnosť. Toto právo zahŕňa aj zriaďovanie, vlastníctvo a prevádzkovanie zariadení tohto charakteru v súlade s podmienkami ustanovenými právnym poriadkom Slovenskej republiky.“
• Čl. 17 ods. 2: „Na zariadenia uvedené v ods. 1 sa vzťahujú rovnaké práva a povinnosti ako na štátne zariadenia rovnakého druhu v oblasti úhrad výkonov za zdravotnícku starostlivosť z povinného poistenia.“
• Čl. 17 ods. 3: „Svätá stolica garantuje, že Katolícka cirkev sa bude podieľať na finančnom zabezpečení týchto zariadení. Rozsah finančného zabezpečenia cirkevných zariadení z prostriedkov štátneho rozpočtu upraví osobitná zmluva podľa čl. 20 tejto zmluvy.“
• Čl. 20 ods. 1: „Zmluvné strany uzavrú osobitnú medzinárodnú zmluvu o finančnom zabezpečení Katolíckej cirkvi.“
• Čl. 20 ods. 2: „Katolícka cirkev má právo organizovať kostolné zbierky. Príjmy z hospodárenia s takto získanými prostriedkami nepodliehajú zdaneniu, ani povinnosti verejného vyúčtovania.“[3]

Možno konštatovať, že už ako v stredoveku, tak i dnes cirkev dostala pozíciu mierne privilegovanú a zvýhodnenú, či už ide o dane, štátne dotácie a iné podobné výhody vyplývajúce z uzavretia zmluvy. Napríklad v článkoch 13 až 17 cirkev požaduje, aby štát nezasahoval do personálnych otázok a vyučovania náboženstva na školách. Štát má povinnosť ju finančne zabezpečovať z daní všetkých daňovníkov - teda zo štátneho rozpočtu, v čom sa prejavuje napríklad aj výrazná nesúmernosť zmluvy, kedy má cirkev väčšiu nezávislosť od štátu ako štát od cirkvi.

Čo sa rozumie pod pojmom Svätá stolica?

Pod pojmom Svätá stolica sa v Kódexe kanonického práva z roku 1983 rozumie Rímsky veľkňaz, a ak z povahy veci vyplýva niečo iné, tak i Štátny sekretariát, Rada pre verejné záležitosti Katolíckej cirkvi a iné ustanovizne Rímskej kúrie. Svätá stolica je z dnešného pohľadu subjektom medzinárodného práva de jure i de facto.[4]

Právne vymedzenie Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou

Pokiaľ ide o právne vymedzenie tejto zmluvy, ide o medzinárodnú zmluvu prezidentského typu, pretože si vyžadovala schválenie vlády, parlamentom a ratifikáciu prezidenta. Ide o normatívny právny akt, ktorý je rámcový, ale viaceré jej ustanovenia sa budú realizovať, resp. sa už realizovali na základe osobitných čiastkových zmlúv:

• prvá bola podpísaná 21. augusta 2002 Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky,
• ako druhú zmluvu schválila vláda SR dňa 21. augusta 2003 a bola podpísaná prezidentom 13. 05. 2004 Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní (voči zneniu tejto zmluvy boli vznesené pripomienky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý namietal hlavne porušenie rovnosti cirkví pred zákonom a samotné zvýhodňovanie katolíckej cirkvi pred ostatnými cirkvami).[5]

Ktoré čiastkové zmluvy SR ešte nepodpísala?

Podľa základnej zmluvy so Svätou stolicou by mal štát uzatvoriť ešte dve zmluvy a to:

• čiastkovú zmluvu o financovaní katolíckej cirkvi,
• taktiež zmluvu o výhrade vo svedomí.