Odluka cirkví od štátu II: aktuálna právna úprava financovania cirkví a náboženských spoločností v Slovenskej republike

Zákon č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločnosti štátom

Financovanie je dodnes priamo upravené v zákone č. 218/1949 Zb. zo dňa 14. októbra 1949 o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločnosti štátom, v znení neskorších predpisov. Dnešná úprava financovania má prvotné korene niekde v časoch cisára Jozefa II., k striktnejšej podobe financovania došlo v 1949, kedy sa stalo samotné financovanie závislé iba na štátnom rozpočte. Ponechali sa v platnosti i ustanovenia nadväzujúce na patronátne právo. Po revolúcii v 1989 sa z tohto zákona (z. č. 218/1949 Zb.) odstránili prvky obmedzujúce náboženskú slobodu, avšak k radikálnejšej zmene financovania cirkví a náboženských spoločnosti dodnes nedošlo.[1] Pričom v Slovenskej republike je k 12. 08. 2014 registrovaných podľa zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločnosti, v znení neskorších predpisov - 18 cirkví a náboženských spoločností.

Ktoré tri cirkvi si neuplatňujú nárok na štátne financovanie?  

Zo všetkých 18 cirkví a náboženských spoločností (registrovaných) si iba tri, ktoré z vieroučných dôvodov neuplatňujú nárok na financovanie zo strany štátu, a to:

• Bahájske spoločenstvo v Slovenskej republike,
• Novoapoštolská cirkev,
• Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia.

Okrem nich nemá štát povinnosť financovať ani kresťanské zbory. Najzaujímavejší z nich je Bahájske spoločenstvo, ktoré bolo posledné registrované ako náboženská spoločnosť pred prijatím novely z roku 2007 zákona č. 308/1992 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločnosti, pričom konkrétne § 12[2] tohto zákona viacerí právnici považujú za diskriminačný. Za diskriminačný element tohto ustanovenia aj ustanovenia § 11 predmetného zákona sa považuje numerická hodnota plnoletých členov, a to konkrétne 20 000, ktorá je potrebná na to, aby návrh na registráciu bol príslušným ministerstvom akceptovaný v prípade splnenia aj ostatných podmienok uvedených v zákone. To by samozrejme väčšina už registrovaných cirkví alebo náboženských spoločnosti spred roka 2007 nesplnilo. Práve Bahájske spoločenstvo sú jediná náboženská spoločnosť, ktorá nevychádza z kresťanskej vierouky. Majú Ústavu, ktorá predstavuje ich základný dokument a vedúci predstavitelia sú volení pravidelne demokratickými voľbami dospelých členov.[3]

Stručne k obsahu zákona

Nebolo by dobré opomenúť a stručne nepriblížiť zákon č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom, v znení neskorších predpisov, ktorý potrebuje zmenu z hľadiska materiálnej potreby vyplývajúcej z momentálnej spoločenskej situácie. Na Slovenku ešte aj v tomto čase stále platí tento zákon, kde § 1 ods. 1 ustanovuje:          

„Štát poskytuje podľa ďalších ustanovení tohto zákona registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam ustanovenú úhradu osobných požitkov duchovných pôsobiacich ako zamestnanci cirkví a náboženských spoločností v duchovnej správe, v cirkevnej administratíve alebo v ústavoch pre výchovu duchovných, ak o to cirkev alebo náboženská spoločnosť požiada.“

K bližšiemu ozrejmeniu tento zákon poskytuje taxatívny výpočet obsahu pojmu „osobné požitky duchovných“, pričom tieto pôžitky tvoria:

• základný plat,
• hodnostný prídavok,
• zvýšenie základného platu za ocenenie vysokej kvality výkonu duchovnej činnosti.

Samozrejme duchovní, ktorí majú nárok na osobné požitky, majú aj nárok na náhradu cestovných, sťahovacích a iných výdavkov podľa osobitného predpisu. Takéto „preplácanie“ požitkov sa nepáči širokej verejnosti. Na základe viacerých verejných diskusií vyústilo, že exminister kultúry sa po dlhých rokoch stretol (ako predstaviteľ štátu) s predstaviteľmi cirkví a náboženských spoločností pri jednom stole, za ktorým rokovali o prípadných zmenách financovania. Vzhľadom na skutočnosť, že v marci 2012 sa na Slovensku konali predčasné voľby, táto iniciatíva exministra kultúry bola neúspešná, keďže svoju ministrovskú „stoličku“ musel ponechať svojmu nástupcovi.          

Čo na našu zákonnú úpravu o financovaní cirkví a náboženských spoločnosti hovorí EÚ?

Tento vzťah medzi štátom a cirkvami v Slovenskej republike sledujú ešte od čias procesu nášho vstupu do EÚ aj predstavitelia EÚ. Tí z racionálnych a primeraných dôvodov pokladajú zákon, ktorý bol prijatý v roku 1949, za neprimeraný k pomerom dnešnej doby. Preto nie je prekvapujúci ich záver, že financovanie cirkví a náboženských spoločností sa im javí ako vysoko nadštandardné. EÚ tento problém vidí a má výhrady aj z hľadiska ľudských práv. Za polemické považuje, že cirkvi dostávajú peniaze všetkých občanov bez rozdielu ich presvedčenia.[4]          

Charta základných práv Európskej únie

Charta základných práv Európskej únie v článku 10 (Sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania) rieši otázku náboženstva v spoločnosti modernejšie, čo vyvolalo znepokojenie katolíckej cirkvi. Jej predstavitelia kritizovali Chartu za to, že je nábožensky neutrálna, a že sa vyslovene neprihlásila ku kresťanským tradíciám a hodnotám.[5] Pre porovnanie dodáme, že ku kresťanským tradíciám a hodnotám sa hlási napríklad aj Preambula našej Ústavy SR.  

Pre bližšiu ilustráciu a pochopenie v Charte základných práv Európskej únie (čl. 10) sa uvádza:

Sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania: „1.   Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania. Toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, vykonávaním úkonov a zachovávaním obradov. 2.   Právo na výhradu vo svedomí sa uznáva v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva.“[6]    

Bude mať diskusia o financovaní pokračovanie?        

Diskusia o financovaní cirkví, ktorú otvorila bývala vláda môže mať v najbližších rokoch pokračovanie. To je zrejmé aj z prvého Programového vyhlásenia vlády SR: „Vláda má záujem na stálom, partnerskom dialógu s cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Podporí starostlivosť o významné kultúrne pamiatky vo vlastníctve cirkví a bude pokračovať aj v diskusii o problematike financovania cirkví, pričom sa sústredí predovšetkým na jej odbornú rovinu.“[7] Náčrt určitého odborného dialógu je pozitívny, avšak bližšia špecifikácia tohto cieľu vlády stále neexistuje. I napriek tomu je možné, že naozaj bude vláda chcieť nájsť odborné riešenie na základe korektného dialógu, ktorý by viedol k samotnému konsenzu o financovaní cirkvi a náboženských spoločností.        

Vatikánske zmluvy

Viacero teoretikov a akademikov tvrdí, že Katolícka cirkev si vďaka Vatikánskym zmluvám zabezpečila financovanie učiteľov, vlastných škôl, sociálnych domov či nemocníc, a preto považujú úplnú finančnú odluku štátu a katolíckej cirkvi z dnešného pohľadu za nemožné, čo možno vyvodiť aj na základe znenia niektorých článkov samotnej základnej zmluvy. Ostatným cirkvám podobné práva zabezpečila osobitná zmluva so štátom.

Kedy SR uzatvorí čiastkovú zmluvu o financovaní katolíckej cirkvi?

Podľa základnej zmluvy so Svätou stolicou by mal štát ešte uzatvoriť čiastkovú zmluvu o financovaní katolíckej cirkvi (takisto aj zmluvu o výhrade vo svedomí), v ktorej by mohlo byť zakotvené aj iné financovanie ako je dnes (napr. asignácia percentuálnej čiastky z daní alebo dobrovoľná cirkevná daň).

Budeme mať referendum?

V posledných mesiacoch na Slovensku odštartovala petícia za referendum o finančnej odluke cirkví od štátu. Iniciátori veria, že 350 000 platných podpisov (potrebných na vyhlásenie referenda prezidentom) sa im podarí vyzbierať do konca roka 2014.