Analýzy

Rozhodnutia slovenských súdov ukladajúce relatívne mierne sankcie dnes umožňujú na Slovensku predstierať formálne podnikateľskú činnosť, pričom v skutočnosti sa jedná o činnosť závislú, pre ktorú slovenský právny poriadok priznáva právnu formu pracovnoprávneho pomeru. Takto fingujúca osoba tým získa vyšší čistý príjem a zamestnávateľ si tak zníži náklady predovšetkým úsporou na odvodových povinnostiach. Obeťami zneužívania tohto nekonzistentného systému sú všetci ostatní. 

Vytváranie a zdokonaľovanie systému garancií základných ľudských práv a slobôd, zakotvenie ich foriem a prostriedkov uplatňovania a zároveň ochrany je integrálnou súčasťou transformačných procesov v politickom systéme spoločnosti a právnych poriadkov štátov. Tieto zmeny odzrkadľujú predovšetkým hodnotový vývoj a stupeň demokracie, princípov právneho štátu a občianskej spoločnosti. Samotný pojem ľudské práva vyjadruje kategóriu práv a slobôd jednotlivca, ktoré sú ako jeho základné práva zakotvené v ústavách jednotlivých štátov spolu s ich procesnoprávnym zabezpečením, možnosťou domáhať sa svojich ľudských práv v konaní pred súdnymi orgánmi. Prudký vývoj posledných desaťročí dokazuje, že štáty neexistujú izolovane, ale ich tradičné hodnotové zameranie smeruje k medzinárodnej integrácií spoločných záujmov a tak aj k zefektívneniu systému garancie základných ľudských práv a slobôd.

Vymedzenie pojmu právneho úkonu odvodzuje Obchodný kódex od úpravy obsiahnutej v Občianskom kódexe, ktorý definuje právny úkon ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Z dôvodu účasti už spomínaného obchodného prvku je však charakter obchodno-právnych vzťahov podnietený odlišnosťou, dávajúcou tomuto vzťahu obchodnoprávny rozmer.

Záruka nestranného konania je jedným zo základných práv každého účastníka konania pre súdom Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na to, či ide o civilný alebo iný druh procesu. Zaujatosťou sudcu môže totižto veľmi ľahko a priamočiaro dôjsť k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania, v dôsledku čoho sa jeden z účastníkov konania dostáva do nevýhodnej procesnej pozície, ktorej dôsledkom môže byť vydanie nesprávneho rozhodnutia vo veci samej. Otázke zaujatosti a nestranného konanie sudcu je preto potrebné venovať náležitú pozornosť.

Záložné právo je veľmi silným prostriedkom zabezpečenia pohľadávky. Jeho sila spočíva nielen v zabezpečovacej funkcii, ktorou sa obmedzuje dispozičné právo vlastníka zálohu, ale aj vo funkcii uhradzovacej, ktorej naplnením prichádza k celému radu právnych úkonov, v dôsledku ktorých vznikajú, menia sa, resp. zanikajú rôzne právne vzťahy, práva a povinnosti.

Osobný bankrot, označovaný aj ako oddlženie, je inštitút slúžiaci dlžníkovi na to, aby sa mohol zákonnou cestou pod dozorom súdu zbaviť svojich dlhov v prípade, ak sa dostane do finančných problémov. Právna úprava oddlženia je obsiahnutá v štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), konkrétne v § 166 až § 171, ktorý upravuje problematiku konkurzov, reštrukturalizácií a ďalšie súvisiace otázky.

Ľudia sa ma často pýtajú ako a kedy zdaňovať nehnuteľnosti. Aby som sa nemusel stále opakovať, pripravil som si pre vás krátky článok k tejto problematike. Budem sa obmedzovať iba na zdaňovanie príjmov fyzických osôb z predaja nehnuteľnosti.

V praxi sa je možné často stretnúť s prípadom, kedy je určitý predmet najmä pokiaľ ide o nehnuteľnosti zaťažený viacerými ťarchami, ktoré vznikli nezávisle od seba a svojich oprávnených. Je preto v záujme všetkých, aby boli takéto situácie zákonom upravené.

Legislatívny proces je pre spoločnosť veľmi dôležitý, dokonca, zo všetkých rozhodovacích procesov ovplyvňujúcich ľudské životy, ten najdôležitejší. Prečo? Odpoveď je jednoduchá. Pretože svojimi dôsledkami má dopad na najvyšší počet osôb a stanovuje pravidlá ostatných procesov. V poslednej dobe však negatívne dôsledky prevyšujú nad pozitívnymi. Medzi negatívne dôsledky možno zaradiť nasledovné: občania a už aj odborníci sa ťažko orientujú v právnych predpisoch, znižuje sa vážnosť zákonov, zvyšuje sa byrokracia, štát zaťažuje okrem občanov aj obce či kraje.

Obchodná zmluva, tak ako každé iné vyjadrenie negociačného postupu v podobe ustálených pravidiel vysporiadania práv a povinností zúčastnených strán, nenachádza významnejšie odlišnosti od zmlúv obsiahnutých v Občianskom kódexe.