Najdôležitejšie právne následky, ktoré spôsobuje právoplatne vzniknuté záložné právo, sú spojené s okamihom jeho realizácie. Bezprostredne po realizácii záložného práva vzniká povinnosť na strane nového nadobúdateľa, a to zaplatiť cenu, za ktorú sa záloh speňažil. Táto povinnosť je veľmi dôležitá najmä z toho dôvodu, že ak by nadobúdateľ cenu nezaplatil, mohol by byť zmarený výkon záložného práva, v dôsledku čoho by sa náklady na jeho realizáciu zvyšovali a celý proces predlžoval. Takáto situácia by bola na ujmu jednak samotného dlžníka, ktorému by sa náklady pričítali k celkovej dlžnej pohľadávke, ale aj veriteľa, ktorého pohľadávka by nebola naďalej uspokojená a mohla by byť aj v konečnom dôsledku dôvodom jeho platobnej neschopnosti. Lehoty na uhradenie ceny zálohu sa líšia v závislosti od spôsobu výkonu záložného práva.
Zaplatenie ceny zálohu je následne predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva k zálohu. Záložca v dôsledku úspešne vedeného výkonu záložného práva stráca vlastnícke právo k zálohu, ktoré prechádza na nového vlastníka. Okamih prechodu je rozdielny v závislosti od spôsobu výkonu záložného práva, resp. otázka nadobudnutia vlastníctva je pri jednotlivých spôsoboch výkonu záložného práva rozdielna. Takisto je potrebné odlišovať, či predmetom záložného práva je vec hnuteľná alebo nehnuteľná, nakoľko pri hnuteľných veciach sa prechod vlastníckeho práva realizuje často odovzdaním, zatiaľ čo napr. pri nehnuteľnostiach vzniká vlastnícke právo až jeho zápisom do katastra nehnuteľností (či už vkladom alebo záznamom). Ak ide o podnik, na nového vlastníka prechádzajú všetky práva a záväzky spolu s právami a povinnosťami vyplývajúcimi z pracovnoprávnych vzťahov ako aj oprávnenie používať obchodné meno spojené s podnikom, ak to nie je v rozpore so zákonom.[i] Častým problémom, ktorý vzniká v dôsledku úspešne realizovaného záložného práva, je faktický prechod vlastníctva, t.j. nadobudnutie predmetu do reálnej držby, najmä pokiaľ ide o nehnuteľnosti, napr. pri realizácii zákonného záložného práva podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Dôvodom je, že samotné právne úkony, v dôsledku, ktorých prichádza k zmene vlastníckeho práva pri výkone záložného práva, nepredstavujú zároveň právny (exekučný titul), na základe ktorého sa možno domáhať vypratania alebo vydania veci. V takomto prípade sa má vlastník právo domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva v súlade s § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“) a môže podať na súd žalobu o vyparatenie, resp. žalobu o vydanie veci, pokiaľ ide o hnuteľnú vec. Súdny systém v Slovenskej republiky však často neposkytuje dostatočne rýchly prostriedok zabezpečenia nárokov oprávneného a naviac realizovanie prípadného vypratania spôsobuje ďalšie zbytočné náklady. Preto by sa mal nový nadobúdateľ ešte pred kúpou zálohu informovať o jeho dostupnosti, resp. bezproblémovosti. V praxi sa môže často stávať, že samotný záložný dlžník bude nezmyselnými žalobami a predbežnými opatreniami brániť reálnemu nadobudnutiu vlastníckeho a najmä dispozičného práva, čo negatívne pôsobí najmä na hodnotu zálohu, jeho predajnosť a v konečnom dôsledku na rozhodnutie záujemcov o jeho kúpu. Záložní dlžníci často využívajú slovenský súdny systém, ktorý nefunguje dostatočne rýchlo a efektívne, na to, aby “vydierali“ prípadných záujemcov alebo veriteľov možnosťou podania žalôb a predbežných opatrení. Takáto situácia sa javí problematickou najmä v prípadoch, kedy predmetom zálohu sú veci (napr. nehnuteľnosti vo forme developerských projektov rôznej veľkosti), ktoré kupujúci kupuje za účelom následného predaja, t.j. na business.
Vznik neposesórnych záložných práv je spojený s ich registráciou v príslušnom registri. V prípade, ak ku registrácii z rôznych dôvodov nedôjde, následkom je, že záložné právo právoplatne nevzniklo, resp. možnosť jeho uplatňovania je podstatne znížená uplatňovaním zásady priority skoršie registrovaného práva. Pokiaľ však ide o výmaz záložného práva z príslušného registra zákon s týmto úkonom nespája až také podstatné dôsledky, ktoré by sa dotýkali samotného záložného. OZ ustanovuje v § 151md ods. 3 povinnosť podať žiadosť o výmaz záložného práva záložnému veriteľovi, ktorý tak musí urobiť bezodkladne. Zákon zároveň priznáva právo záložcovi podať takúto žiadosť, avšak tá musí byť doložená príslušnými dokumentami vystavenými záložným veriteľom, ktoré preukazujú zánik záložného práva.
Právne následky realizovaného záložného práva sa nedotýkajú iba starého a nového vlastníka zálohu, ale aj záložného veriteľa, najmä pokiaľ ide o jeho pohľadávku a náklady, ktoré boli spojené s jej uplatnením. Náklady na uplatnenie pohľadávky predstavujú akúsi jej súčasť, ktorú jej oprávnený veriteľ od dlžníka požadovať, nakoľko mu vznikli jeho nečinnosťou alebo jeho pričinením. V súvislosti s nákladmi uplatňovania práv z veriteľovej pohľadávky vznikajú však aj náklady istým tretím osobám, ktorú sú zväčša poverené už samotným výkonom záložného práva, ktorým dôjde k jeho speňaženiu. Tieto náklady prirodzene zahŕňajú skutočné náklady, ktoré boli spojené s realizáciou záložného práva (materiálne a organizačné zabezpečenie) ako aj príslušnú dohodnutú odmenu, ktorá však musí byť v medziach zákona. Náklady veriteľa ako aj osoby poverenej vykonaním záložného práva sa uspokojujú z výťažku dražby prioritne pred započítaním na zabezpečovanú pohľadávku, v dôsledku ktorej sa viedol výkon záložného práva.
Výkon záložného práva je jedným so spôsobov zániku záložného práva, okrem prípadov, keď výkon záložného práva neviedol prednostný záložný veriteľ. Nie je však pravidlom, že výkonom záložného práva zaniká aj zabezpečovaná pohľadávka. Tento fakt závisí totiž od toho, či suma dosiahnutá speňažením zálohu postačovala na pokrytie celej pohľadávky veriteľa, vrátane príslušenstva a nákladov súvisiacich s výkonom záložného práva. Ak výťažok dražby na pokrytie dlžnej sumy z pohľadávky nepostačuje, pohľadávka naďalej existuje, avšak ponížená o sumu dosiahnutú speňažením zálohu.
Ak hovoríme o zánikoch práv viaznucich na predmete záložného práva v nadväznosti na realizáciu záložného práva, tak je potrebné zmieniť aj situáciu vecných bremien či predkupného práva. Už z povahy vecných bremien vyplýva, že sú nerozlučne spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe. Samotný prevod, resp. prechod vlastníckeho práva nemá vplyv na ich právny stav, t.j. vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa podľa § 151n ods. 2 OZ. Podobný osud sa viaže aj na právoplatne uzavreté nájomné zmluvy, ktoré ostávajú výkonom záložného práva nedotknuté. Otázka predkupného práva je však o niečo zaujímavejšia, nakoľko v ich prípade je potrebné rozlišovať medzi zmluvným a zákonným predkupným právom (napr. spoluvlastníkov veci k spoluvlastníckemu podielu), resp. aj v rámci samotného zákonného predkupného práva je prístup jednotlivých zákonov odlišný. Zákonné predkupné právo spoluvlastníkov jeho uplatnením nezaniká nikdy (okrem prípadu prevodu na blízku osobu), zatiaľ čo napríklad zákonné predkupné právo štátu na kúpu kultúrnej pamiatky podľa § 23 ods. 1 a 4 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu zaniká jeho neuplatnením do 30 dní odo dňa doručenia výzvy na uplatnenie si predkupného práva. Podobný osud čaká aj zmluvné predkupné právo, ktoré jeho neuplatnením zaniká.
