Úprava takýchto vzťahov a ich následkov má pokiaľ ide o záložné právo dopad na možnosť viesť výkon záložného práva a na výšku konečného uspokojenia veriteľa. Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“) rieši právnu úpravu výkonu záložného práva tak, že ak na zálohu vzniklo viac záložných práv, je rozhodujúce pre uspokojenie poradie ich registrácie. „Právna úprava dôsledne rešpektuje právo prednosti toho záložného veriteľa, v prospech ktorého bol záloh zaťažený skôr.“[1] Je preto veľmi dôležité, aby veriteľ pred zriadením záložného práva zisťoval, či daný predmet už nie je zaťažený iným záložným právom alebo inou ťarchou, ktorá by oslabovala jeho možné zabezpečenie pohľadávky.
Pri výkone záložného práva prednostným záložným veriteľom, t.j. veriteľom, ktorého záložné právo je registrované ako prvé, sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov. V súčasnej právne úprave už „nejde o prednostného záložného veriteľa v ponímaní predchádzajúcej úpravy, ktorá ako veriteľa zvýhodňovala štát, ale o postavenie toho záložného veriteľa, ktorý je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie zo záložného práva.“ [2] Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľadávku v prospech prednostného záložného veriteľa, prednostný záložný veriteľ tento zostatok, po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov súvisiacich s výkonom záložného práva, uloží do notárskej úschovy v prospech ostatných záložných veriteľov a záložcu. Ostatní záložní veritelia majú právo na uspokojenie svojich zabezpečených pohľadávok zo zostatku výťažku z predaja zálohu podľa poradia. „Realizujúci záložný veriteľ nesmie poškodzovať záujmy ostatných záložných veriteľov (napríklad priamym predajom zálohu hlboko pod cenu, čím bude znemožnené uspokojenie záložných veriteľov s poradím nasledujúcim po realizujúcom záložnom veriteľovi).“ [3] Napokon sa záložcovi vydá hodnota výťažku z predaja zálohu, ktorá prevyšuje zabezpečené pohľadávky, po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov súvisiacich s výkonom záložného práva.
V prípade, ak začne výkon záložného práva záložný veriteľ, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa, je povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva, vrátane uvedenia spôsobu tohto výkonu, ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred ním (nie však tým, ktorý sú až za ním, čím sa napríklad znižuje ich právo splatiť pohľadávku skoršie registrovaných záložných práv a tým si vylepšiť svoju pozíciu pri uspokojení svojej pohľadávky). Až po uplynutí 30-dňovej lehoty od oznámenia začatia výkonu záložného práva všetkým, v poradí skorším záložným veriteľom, môže záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo, záloh predať. V danom prípade sa záloh prevádza zaťažený záložným právom ostatných záložných veriteľov, ktorí sa nachádzajú v skoršom poradí než záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo, vrátane samotného prednostného záložného veriteľa. Záložný veriteľ, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa, je tiež povinný informovať (nevyžaduje sa písomná forma) nadobúdateľa zálohu, že prevádzaný záloh je zaťažený záložným právom. Záložný veriteľ, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa spoločne s nadobúdateľom zálohu, sú povinní zaregistrovať zmenu v osobe záložcu v registri záložných práv alebo v osobitnom registri, a to pod hrozbou solidárnej zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti. Takáto situácia nastáva často najmä v prípade, ak pohľadávka veriteľa, ktorý nie je prednostný, je skoršie splatná. Objektívne je však nutné povedať, že úspech takéhoto výkonu záložného práva nie je veľmi pravdepodobný, nakoľko nikto nebude kupovať predmet zaťažený záložným právom. Preto sa môžeme stretnúť s častými problémami, ktoré spôsobujú jednak záložní veritelia alebo iné osoby poverené výkonom záložného práva, ktoré prípadných kupcov zavádzajú, resp. klamú pri otázkach o nadobudnutí predmetu záložného práva bez akýchkoľvek tiarch.
Zákon tiež upravuje situácie ak začne výkon záložného práva veriteľ, ktorý nemá prednostné postavenie, v čase splatnosti pohľadávky prednostného záložného veriteľa alebo záložného veriteľa pred ním v poradí. Ak prednostný záložný veriteľ alebo záložný veriteľ, ktorý v poradí predchádza poradie záložného veriteľa vykonávajúceho záložné právo, má v čase výkonu záložného práva takúto pohľadávku splatnú, môže začať výkon záložného práva alebo uplatňovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z výťažku z predaja zálohu získaného záložným veriteľom, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa, pričom v takomto prípade by mala platiť výnimka z prevodu zálohu zaťaženým záložným právom takéhoto záložného veriteľa. Prednostný záložný veriteľ alebo iný v poradí predchádzajúci záložný veriteľ oznámi začatie tohto výkonu záložného práva aj záložnému veriteľovi vykonávajúcemu záložné právo. Ten nemôže pokračovať vo výkone záložného práva, ak mu toto oznámenie bolo urobené v lehote 30 dní, počítaných odo dňa, keď sám písomne oznámil začatie výkonu záložného práva všetkým ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred ním.
Po začatí výkonu záložného práva jedným zo záložných veriteľov, môže iný záložný veriteľ splniť za dlžníka pohľadávku vymáhanú už začatím výkonom záložného práva s tým, že jej splnením nadobúda všetky práva záložného veriteľ k tejto pohľadávke, vrátane poradia rozhodujúceho na vymáhanie záložného práva. Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva, nemôže takéto plnenie odmietnuť.
V praxi tiež môže nastať situácia, v ktorej sa odzrkadľuje skutočný význam inštitútu registrácie záložného práva. OZ rozlišuje vznik záložného práva ku hnuteľnej a nehnuteľnej veci, pričom pokiaľ ide o hnuteľnú vec, priznáva možnosť existencie posesórneho záložného práva, ktoré vzniká odovzdaním bez potreby registrácie. Takéto záložné právo je čo do sily jeho uplatnenia podstatne slabšie oproti registrovaným záložným právam. Dôvodom je, že ak vznikne na hnuteľnej veci viac záložných práv a niektoré z nich vznikne odovzdaním veci, na uspokojenie záložných práv majú prednosť záložné práva registrované v registri záložných práv podľa poradia ich registrácie. Preto sa odporúča, aby sa registrovali aj záložné práva, ktoré vznikli odovzdaním veci, resp. úschovou u tretej osoby.
Zákon tiež pripúšťa možnosť dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcich na ich uspokojenie. Uvedená dohoda však nemôže zhoršiť postavenie veriteľa, ktorý nebol takejto dohody účastní, a preto by bola voči tejto osobe zo zákona neúčinná. Samotná dohoda nadobúda účinnosť registráciou dohodnutého poradia v registri záložných práv alebo registráciou v osobitnom registri, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje registrácia v osobitnom registri, na základe žiadosti všetkých na dohode zúčastnených záložných veriteľov.
Viacnásobné záložné právo vzs. Pohľadávka zabezpečená viacerými zálohmi
Od viacnásobného záložného práva na jednom predmete (zálohu) treba odlišovať situáciu, kedy je pohľadávka záložného veriteľa zabezpečená záložnými právami na viacerých predmetoch. Ide azda o najvýhodnejšiu pozíciu pre záložného veriteľa, nakoľko zabezpečenie pohľadávky niekoľkými záložnými právami vytvára vysokú pravdepodobnosť pre prípadné uspokojenie z nich. Pre tú istú pohľadávku tak možno založiť aj niekoľko samostatných zálohov, pričom každý z nich je založený pre celú pohľadávku a nie pomerne, napr. podľa pomeru svojej ceny. Preto záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia z hociktorého z nich alebo aj zo všetkých zálohov, aby tak pokryl svoju pohľadávku, pričom na záložnom veriteľovi je aj voľba poradie, v akom záložný veriteľ bude uspokojovať svoju pohľadávku. „Ak by však záložný veriteľa predajom všetkých zálohov súčasne spôsobil škodu záložcovi (napr. pri predaji za neprimerane nízku cenu), zodpovedal by záložcovi za škodu podľa ustanovení § 420 a nasl. OZ.“[4]
Poznámky pod čiarou:
[1] VOJČÍK, P. a kol. 2009. Občiansky zákonník : stručný komentár. 2.vydanie. Bratislava : Iura edition, 2009. 1234 s. ISBN 978-80-8078-249-8.
[2] VOJČÍK, P. a kol. 2009. Občiansky zákonník : stručný komentár. 2.vydanie. Bratislava : Iura edition, 2009. 1234 s. ISBN 978-80-8078-249-8.
[3] MOLNÁR, P. 2008. Procesné aspekty realizácie záložného práva v Slovenskej republike. In Bulletin slovenskej advokácie. 2008, roč. 14, č. 12, s. 21 – 26.
[4] FEKETE, I. 2007. Občiansky zákonník : komentár. 1.vydanie. Bratislava : Epos, 2007. 1063 s. ISBN 978-80-8057-688-2.
