Zamestnávanie na sro alebo živnosť a pohľad nielen z hľadiska daní a odvodov

Na Slovensku neexistujú štatistiky o tom, koľko ľudí takto profituje pre, z ich pohľadu, pozitívnu interpretáciu súdov a neschopnosť regulátorov vyhľadávať a postihovať takéto osoby administratívnymi sankciami. Nedávne zvýšenie daňovej a odvodovej povinnosti pre SZČO (napr.: živnosť) však aspoň čiastočne ukázalo, koľko takýchto ľudí na Slovensku v minulom roku predstieralo, že podnikalo, pričom boli de facto zamestnaní. Pozrime sa preto na to aké výhody a nevýhody prinášajú v roku 2014 tri najvyužívanejšie právne formy pre vykonávanie závislej činnosti; pracovnoprávny pomer, SZČO a obchodná spoločnosť (napr.: Sro) a zamyslíme sa tiež nad nedávnymi opatreniami štátu a konsekvenciami, ktoré tieto opatrenia predstavovali pre nevinné subjekty. 

Porovnanie

Daňovo-odvodové porovnanie pre SZČO a Sro som už priniesol v analýze Živnosť alebo SRO? Pohľad z hľadiska daní a odvodov, ktorú je možné s miernymi odchýlkami použiť aj pre rok 2014. Nasledujúca tabuľka zachytáva porovnanie daňového a odvodového zaťaženia zamestnanca, SZČO a spoločníka v Sro pre rok 2014:

Nižšie sa pozrieme v nasledujúcich príkladoch na zamestnancov a ich čistý príjem pri troch rôznych právnych formách využívaných na Slovensku pri závislej činnosti. Pri všetkých príkladoch predpokladáme, že náklady na mzdové účtovníctvo sú 10 EUR/mesačne na zamestnanca.

Príklad č. 1

Zamestnávateľ je ochotný za činnosť pracovníka vo fitnes centre zaplatiť mesačne 600 EUR.

Príklad č. 2

Zamestnávateľ je ochotný za činnosť pracovníka na stavbe zaplatiť mesačne 1 500 EUR

Príklad č. 3

Zamestnávateľ je ochotný za činnosť IT špecialistu zaplatiť mesačne 6 000 EUR

Reálna sadzba dane je však pri SZČO a spoločníkovi Sro výrazne nižšia

SZČO neplatí prvý rok sociálne odvody, čo môže byť nesmierne atraktívne pre práve zamestnávaných pracovníkov. Čistý príjem SZČO môže zvýšiť o stovky eur mesačne. V prípade spoločníka v Sro je jeho daňová a odvodová povinnosť v skutočnosti ešte nižšia, a teda čistý príjem vyšší vďaka daňovým výdavkom, ktoré si môže odpočítať. Výsledkom tak môže byť aj to, že spoločník v Sro neplatí žiadne dane ani odvody. Rozdiel medzi pracovnoprávnym pomerom a SZČO z hľadiska daní a odvodov vďaka opatreniam vlády účinným od 1.1.2013 už nie je taký dramatický a úbytok SZČO v posledných mesiacoch, predstavuje podľa môjho názoru predovšetkým tie SZČO, ktoré vykonávajú závislú činnosť. Rovnako tak opatrenia vlády prispeli aj k zmenšeniu rozdielu daňovo-odvodových povinností medzi spoločníkom Sro a zamestnancom. Tieto opatrenia však priniesli aj svoje obete ako uvádzam nižšie.

Výhody a nevýhody jednotlivých právnych foriem

Zamestnanec

SZČO

Spoločník Sro

Trestný čin skrátenia dane a poistného?

V analýze Trestný čin nazývania svojho klienta „šéfom“ som sa venoval práve problematike zneužívania právnych foriem podnikateľskej činnosti pri závislej práci s cieľom znížiť si predovšetkým odvodové zaťaženie. Myslím si, že je minimálne na uváženie, či daná ”daňová optimalizácia” nespadá pod § 276 Trestného zákona v prípade, ak obe strany s úmyslom zaplatiť na poistnom (odvodoch) menej pri závislej činnosti, pre ktorú slovenské právo predpisuje pracovnoprávny pomer, formálne predstierajú, že sa jedná o spoluprácu, a teda nie vzťah zamestnanec – šéf, ale vzťah poskytovateľ služby – klient. Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako ako trestní právnici (možno preto, že si neuvedomujú rozdiel medzi „tax planning”, „tax avoidance” a „tax evasion”), s ktorými som mal možnosť sa o tomto probléme rozprávať, takéto konanie nepovažujú za trestný čin, ale iba za administratívny delikt, za ktorý hrozí administratívna sankcia. Neviem, či to nie je náhodou taký menší morálny hazard alibisticky nazerať na tento problém iba cez administratívno-právne okuliare, keď vezmeme do úvahy práve obete opatrení štátu v boji proti tomuto zneužívaniu, ktoré opisujem nižšie.

Reakcia štátu ako zabrániť predstieraniu SZČO?

Pred prijatím veľkých daňovo-odvodových zmien k 1. januáru 2013, spočívajúcich hlavne v okresaní paušálnych nákladov a zvýšení maximálnych vymeriavacích základov pri odvodoch, predstavitelia vlády odôvodňovali tieto opatrenia potrebou vyčistiť skupinu SZČO od osôb, ktoré vykonávali v skutočnosti závislú činnosť a nie činnosť nezávislú – podnikateľskú. Dovolím si povedať, že zmeny svoje ovocie priniesli a dnes je takýchto SZČO menej. Zmeny sa však paušálne dotkli všetkých, a teda aj tých, ktorí v skutočnosti činnosť SZČO aj vykonávajú a vďaka osobám a zamestnávateľom, ktorí zneužívali takéto daňovo-odvodové disparity je dnes ich čistý príjem menší alebo sú nútení ”optimalizovať” na hrane zákona alebo protizákonne. Predovšetkým sa to dotklo SZČO, ktoré nemajú vysoké náklady na podnikanie ako napríklad advokáti, tlmočníci,… pracujúci z domu a podobne. Dokázal by väčší počet kontrolórov a prípadná trestnoprávna zodpovednosť štatutárneho zástupcu zamestnávateľa a zamestnanca, pracujúceho ako SZČO, odradiť od vyššie uvedeného zneužívania a tak neznevýhodniť veľmi dramaticky vyššie spomenuté nevinné SZČO?

Reakcia štátu ako zabrániť predstieraniu SRO?

V prípade Sro už Radičovej vláda zaviedla podľa mojej mienky nešťastne a nespravodlivo (čo potvrdili aj Richard Sulík s Ivanom Miklošom vo svojich rozhovoroch pre PENonline.sk) tzv. zdravotné odvody z dividend. Tieto odvody slúžia na to, aby fyzické osoby, ktoré sú iba spoločníkmi v obchodných spoločnostiach prispievali do zdravotného systému sumou vyššou ako je minimálna výška zdravotného odvodu. Preto Radičovej vláda zaviedla a Ficová vláda následne ešte zvýšila zdravotné odvody z dividend. Podľa mojej mienky však veľmi diletantsky. Výsledkom je to, že osoby, ktoré sú štandardne zamestnané a majú príjem z dividend platia zdravotné odvody dvakrát (ak majú aj iný príjem napríklad z autorských práv, tak aj trikrát), pričom zdravotnú starostlivosť trikrát lepšiu nemajú. Druhým legislatívnym paškvilom je skutočnosť, že hlavne opatreniami Ficovej vlády, zrušením odpočítateľnej položky a zvýšením maximálneho vymeriavacieho základu, dnes bohatšie firmy platia percentuálne nižšie dane[20] ako firmy s nižšími ziskami (čítaj blog Progresia zdanenia z dielne SMERu účinná od roku 2013: čím vyšší zisk, tým nižšie dane a odvody).