Primeranosť dĺžky súdneho konania – rozsudok ESĽP vo veci Maxián, Maxiánová proti Slovenskej republike

Na Slovensku sme zvyknutí, že aj pomerne jednoduché súdne spory trvajú roky z rôznych dôvodov. Aký je Váš názor – môže byť takmer 4 ročné konanie na okresnom súde neprípustné? Pozrime sa na nasledovný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva.

Redakcia 13. 01. 2014 2 min.
    Súdnictvo Súdnictvo PENonline.sk

    Právo na spravodlivý súdny proces

    Súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky je Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktorý má v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR[1] prednosť aj pred zákonmi Slovenskej republiky. Čl. 6 Dohovoru upravuje právo na spravodlivý súdny proces, ktorý zahŕňa právo každého, aby bola jeho vec spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Čo však znamená primeraná lehota v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej ako „ESĽP“), ktorý je garantom dodržiavania ustanovení Dohovoru?

    Rozsudok ESĽP Maxián a Maxiánová proti Slovenskej republike

    Sťažovatelia v konaní pred ESĽP vytýkali dĺžku súdneho konania o zrušenie podielového vlastníctva k nehnuteľnosti, ktoré trvalo pred slovenským okresným a krajským súdom od apríla 2005 do októbra 2010 (teda približne 5 a pol roka). Pred tým ako sa sťažovatelia obrátili na ESĽP, sa prípadom zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej ako „ÚS SR“), ktorý konštatoval, že k zbytočným prieťahom v konaní nedošlo.

    Avšak ESĽP sa nestotožnil ani s názorom ÚS SR, ani sa argumentáciou vlády Slovenskej republiky, ktorí považovali sťažnosť na neprimeranú dĺžku konania v tomto prípade za zjavne nepodloženú. ESĽP konštatoval, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď dĺžka konania na okresnom súde trvala 3 roky a 9 mesiacov. Takúto dĺžku v danom súdnom konaní (zrušenie podielového vlastníctva k nehnuteľnosti) ESĽP nepovažoval za opodstatnenú. Za zistené porušenie priznal sťažovateľom z tituly nemajetkovej ujmy 1800 EUR a 1200 EUR ako náhradu nákladov a výdavkov.[2]



    „Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.“

    Spracované podľa informácie z Ministerstva spravodlivosti SR. Dostupné na <http://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=1813>