Od pondelka do konca septembra tohto roka budú slovenskí policajti pomáhať českým kolegom v Stredočeskom kraji. Pilotný projekt vznikol na základe podpísanej Dohody medzi Prezídiom Policajného zboru a Políciou Českej republiky o vykonávaní spoločných hliadok zo dňa 21. augusta 2018.

V utorok (28.08.2018) obvinil vyšetrovateľ Národnej jednotky UHCP z prevádzačstva Tomáša D. z okresu Sobrance.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky bolo v I. polroku 2018 doručených 1 332 podaní (návrhov a sťažností) Konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) začína spravidla na návrh.

​Tzv. informatívne pojednávania (výsluchy) odstraňujúce „malicherné“ spory medzi rodičmi dieťaťa, edukácia sudcov vo zvládaní záťažových situácií v súvislosti s deťmi alebo kooperácia a účasť rodičov na odbornom poradenstve. Tieto faktory označili sudcovia za veľkú pomoc v konaní a rozhodovaní vo veciach maloletých detí.

Na čo všetko má vplyv to, kde má dieťa trvalý pobyt alebo bydlisko?

Ktoré peňažné dávky od štátu môžete ako rodič poberať súčasne a ktoré nie? Pripravili sme pre vás príklady niektorých situácií (aktualizované k 1.1.2019).

S vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu spája zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o konkurze a reštrukturalizácií“) nastúpenie niekoľkých právnych účinkov. Tento právny predpis však nie je jediným, v ktorom účinky vyhlásenia konkurzu nájdeme, resp. jeho úprava nie je vo vzťahu ku konkurzom vyvolaným účinkom kompletná.

Inštitút zádržného je dobrým príkladom toho, ako si stavebná prax vytvorila pre svoje potreby zabezpečovací mechanizmus realizácie práv a povinností medzi objednávateľom diela a jeho zhotoviteľom. Totiž v Obchodnom zákonníku, ani v Občianskom zákonníku nenájdeme žiadnu zmienku o tom, čo zádržné predstavuje, prípadne čo má byť jeho účelom. Ide teda o neupravený (mohli by sme povedať tiež inominátny) inštitút, ktorý v našich končinách vzišiel z potrieb stavebnej praxe. Keďže nemá legislatívne zakotvenie, jeho podoba sa v stavebnej praxi postupne kreovala. Dnes už môžeme hovoriť, že existuje v určitej ustálenej podobe s typickými znakmi, ktoré si v tomto príspevku priblížime.  

Jednou z oblastí, ktorej musia developeri venovať zvýšenú pozornosť pri výstavbe obytných, prípadne polyfunkčných objektov, je parkovacia politika. Spôsoby ako zabezpečiť potrebný počet parkovacích miest pri novej výstavbe je viacero, pričom sa líšia náročnosťou technického prevedenia, sumou realizačných nákladov a v neposlednom rade odlišným právnym režimom. V tomto príspevku si priblížime najčastejšie spôsoby zabezpečenia parkovacích miest, s ktorými sa dnes stretávame pri kúpe, či predaji nových bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v novovybudovaných obytných, prípadne polyfunkčných domoch.

Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy (pactum de contrahendo) predstavuje záväzok uzavrieť v budúcnosti hlavnú „ostrú“ zmluvu. Podstata tohto inštitútu bola známa už rímskym právnikom. V súčasnosti ju pozná väčšina zahraničných právnych poriadkov, hoci nie všade má svoje výslovné zakotvenie. Vychádza sa tam predovšetkým z názoru právnej vedy, že takáto úprava je vzhľadom na princíp zmluvnej voľnosti nadbytočná.[1] V slovenskom právnom poriadku máme inštitút zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy výslovne zakotvený, a to hneď v dvoch základných kódexoch súkromného práva – v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku.