Úspešnosť výkonu súdnych rozhodnutí týkajúcich sa maloletých

Analýza dát súdnej štatistiky

Podľa výstupov Analytického centra MS SR za sledované obdobie od 1. júla 2016 do 31. decembra 2017 bolo v minulom roku celkovo (na všetkých okresných súdoch v SR) doručených 571 návrhov na nariadenie výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí. Rozhodnuté bolo v 545 prípadoch. K samotnému nariadeniu výkonu došlo v 119 prípadoch. Inak skončilo 426 prípadov. Ku koncu roku 2017 zostalo na okresných súdoch v SR v predmetnej agende 747 nerozhodnutých vecí.     

V roku 2016 bolo celkovo (na všetkých okresných súdoch v SR) doručených 629 návrhov na nariadenie výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí. Rozhodnuté bolo v 626 prípadoch. K samotnému nariadeniu výkonu došlo v 123 prípadoch. Inak skončilo 503 prípadov. Ku koncu roku 2016 zostalo na okresných súdoch v SR v predmetnej agende 724 nerozhodnutých vecí.

Analýza poznatkov okresných súdov v SR

Poznatky okresných súdov v Slovenskej republike zistilo ministerstvo na základe listu so žiadosťou, aby sudcovia a sudkyne, ktorí vybavujú agendu výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých a poručenskú agendu, poskytli poznatky o problematike za obdobie od 1. júla 2016 do 15. júna 2018.  

Na počty skončenia prípadov „inak“ ako nariadením výkonu rozhodnutia a to v záujme oprávneného rodiča (t.j. úspešného výkonu rozhodnutia) majú podľa informácií súdov najvýraznejší a pozitívny vplyv najmä tieto faktory: 

1. postup súdov pred uskutočnením samotného výkonu rozhodnutia smerujúci k dobrovoľnosti podrobenia sa rozhodnutia, 
2. riadne zistenie dôvodov nerešpektovania súdneho rozhodnutia, 
3. tzv. informatívne pojednávanie (výsluchy), 
4. súčinnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
5. účasť rodičov na mediácii,
6. účasť rodičov a dieťaťa na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve na základe neodkladného opatrenia súdu.

Postup súdu pred uskutočnením samotného výkonu rozhodnutia 

Súdy sa snažia využiť všetky dostupné prostriedky na to, aby riadne zistili dôvody nerešpektovania súdneho rozhodnutia. Motívy daného postupu sú závažnosť zásahu výkonu rozhodnutia do práv dieťaťa a samotných rodičov ako povinných. Najčastejší dostupný prostriedok na dosiahnutie dobrovoľného podrobenia sa rozhodnutia je predvolanie povinného na tzv. informatívne pojednávanie (výsluchy). Tzv. informatívne pojednávanie (výsluchy) hodnotia súdy pozitívne preto, že im umožňuje pôsobiť zmierlivo na účastníkov, prípadne ich konfrontovať s tým, čo uviedli do písomných podaní. Súdy uviedli, že vo viacerých prípadoch pomohlo tzv. informatívne pojednávanie k tomu, že sa odstránili „malicherné“ spory medzi rodičmi dieťaťa a konanie sa zastavilo stiahnutím návrhu na výkon, alebo aby došlo k vyjasneniu rozdielnych pohľadov rodičov na „porušovanie“ rozhodnutia.  Súdy pozitívne hodnotia i súčinnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ide o vhodné a úspešné opatrenie smerujúce k dobrovoľnému rešpektovaniu výkonu rozhodnutia. 

Spravodlivé zisťovanie dôvodov, pre ktoré sa povinný rodič alebo dieťa nemôže podrobovať rozhodnutiu

Súdy pozitívne vnímajú aj skutočnosť, že od 1. júla 2016 Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z. z 27. júna 2016, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, vniesla viac právnej istoty pokiaľ ide o ich povinnosť zisťovať „či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu“. Súdy avizujú, že vyhláška o výkone rozhodnutí v pozitívnom zmysle koriguje doterajšiu nejednotnú prax súdov v záujme princípu spravodlivosti konania a dosiahnutia najlepšieho záujmu dieťaťa. Najmä došlo ku korekcii doterajšej praxe niektorých súdov, ktoré po podaní návrhu na výkon rozhodnutia automaticky, t.j. bez toho, aby zistili, či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný alebo dieťa nemôže podrobovať rozhodnutiu, postupovali v konaní nástrojmi represie. Za nástroje represie sa považuje výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti, ktorá sa vysielala bezprostredne po podaní návrhu a ktorá prezumuje zavinené konanie t.j. nerešpektovanie titulu. Súdy avizujú, že už nezasielajú výzvy automaticky a nie automaticky ukladajú pokuty alebo zastavujú výplatu rodičovského príspevku. Súdy sa už neuspokojujú s tvrdeniami oprávneného, že povinný sa nepodrobuje rozhodnutiu. Súdy už nevyžadujú od povinného rodiča „drakonické“ plnenie povinnosti najmä vtedy, ak plnenie povinnosti sa vymyká sfére vplyvu povinného. Súdy v zmysle vyhlášky o výkone rozhodnutí sledujú a riadne zisťujú či prípadne dôvody nepodrobenia sa reálne existujú a ak existujú, či ich náhodou nezapríčiňuje práve oprávnený rodič alebo samotné dieťa. V súvislosti s povinnosťou súdov zisťovať či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody niektoré súdy opätovne prízvukovali aj princípy vyplývajúce z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa judikatúry platí, že treba mať na zreteli situáciu, ak rodič, s ktorým dieťa žije, v styku druhého rodiča s dieťaťom aktívne nebráni, avšak dieťa vyslovene styk odmieta. Osobitne významným je tento aspekt v prípadoch, ak je odmietanie rodiča dieťaťom zapríčinené správaním tohto rodiča, teda ak sa tento rodič nechoval vo vzťahu k dieťaťu vždy vhodne a empaticky. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva je použitie donucovacích opatrení v takýchto prípadoch kontraproduktívne, a to práve z dôvodu, že môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi dieťaťom a neempatickým rodičom.

Súdy naznačili ako vykladajú ustanovenie § 3 ods. 2 vyhlášky o výkone rozhodnutí pojednávajúcom o ospravedlniteľných dôvodoch. Napríklad na ťarchu povinného rodiča nešla situácia, keď dieťa odmietalo styk z dôvodu alkoholického opojenia druhého rodiča. Za ospravedlniteľné dôvody nepodrobenia sa súdy považujú napríklad kalamitu, nepriaznivú dopravnú situáciu, nepredvídateľná choroba dieťaťa či rodiča, výnimočne pracovné povinnosti povinného rodiča. Komplexnejšie napríklad súd uvádzal prípad, keď uznal, že ospravedlniteľné dôvody sú na strane povinného rodiča: v rámci konania o výkone rozhodnutia   o styk súd zistil, že maloleté dieťa sa odmieta stretávať s oprávneným rodičom a táto nechuť maloletého stretávať sa s oprávneným rodičom spočívala aj alebo iba v osobe oprávneného rodiča. Dôvodom bolo, že oprávnený rodič bezdôvodne zanedbal v dlhšom období svoj vzťah k dieťaťu, nestretával sa s ním, nekontaktoval ho, neprejavoval oň záujem, svoje rodičovské práva nevykonával, ani inak nezabezpečoval výchovu dieťaťa, hoci mu v tom nebránila závažná prekážka. Súd rešpektoval vôľu maloletého a nútený výkon neuskutočnil.

Odborná pomoc pre rodičov a dieťa

Po vykonaní tzv. informatívneho pojednávania (výsluchy) alebo inom zadovážení dôkazov o ospravedlniteľných dôvodoch sa často snažia súdy odstrániť prekážky výkonu rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že ide o metódy práce, ktoré nepatria do sféry práva, súdy v súčinnosti s kolíznym opatrovníkom po zistení problémov medzi rodičmi týmto ponúknu odbornú pomoc, aby ako rodičia získali podporu a mohli realizovať svoje rodičovské práva a povinnosti. Výsledky odbornej pomoci smerujú rodičov napríklad k tomu, aby nedoriešené partnerské problémy či nedoriešené majetkové záležitosti neprenášali na dieťa.  V praxi sa osvedčili postupy ako napríklad odporučiť rodičom psychologické poradenstvo, ktoré má za cieľ dosiahnuť dohodu rodičov ohľadne opätovného nadviazania kontaktu dieťaťa s rodičom, ak tento dlhšie neprebiehal, prípadne prijať  rodičovskú dohodu ohľadne stretávania v užšom rozsahu ako v rozhodnutí, ktoré sa má vykonať. V náročnejších prípadoch súd napríklad po informatívnom výsluchu zistil, že je vhodné ešte pred nariadením výkonu v osobitnom konaní starostlivosti o maloleté dieťa uložiť výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti rodičov a dieťaťa podrobiť sa poradenstvu u psychológa. 

Dieťa ako plnohodnotný účastník konania

Vzhľadom k tomu, že dieťa nie je „objekt“ súdneho konania ale subjekt (účastník) konania, podstatný faktor, ktorý vplýva na úspešnosť výkonu súdnych rozhodnutí je vôľa a názor maloletého. Väčšina súdov zhodne udávala, že vôľa maloletého má veľký význam v samotnom konaní a že ide o výsostne individuálnu situáciu každého maloletého. Väčšina súdov prízvukovala, že odpoveď na otázku relevancie vôli maloletého, závisí od rozumovej vyspelosti dieťaťa a schopnosti porozumieť dôsledky výkonu rozhodnutia. Jeden súd uviedol, že pri dieťati staršom než 12. rokov je v zásade nemožné uskutočniť faktický výkon rozhodnutia v zmysle jeho odňatia za predpokladu, že samotné dieťa prejaví vôľu nestretávať sa s oprávneným a súdu je z vykonaného dokazovania zrejmé, že by u dieťaťa narazil na odpor v prípade, že by sa rozhodol pristúpiť k uskutočneniu výkonu rozhodnutia. Podľa iného súdu od vekovej hranice 14. rokov by súd mal rešpektovať prejavenú a autenticky zistenú vôľu maloletého dieťaťa nestretávať sa s oprávneným rodičom, keďže uskutočnenie výkonu rozhodnutia odňatím dieťaťa a jeho odovzdaním oprávnenému proti vôli samotného dieťaťa je právne neudržateľné. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že súdy oscilovali pri určovaní veku v rozpätí 10 až 15 rokov. 

Rozmanité okolnosti pri samotnej realizácii výkonu rozhodnutia

Súdy avizovali, že zdarný priebeh odňatia dieťaťa spočíva vo viacerých okolnostiach pri faktickom odňatí dieťaťa. Sudcovia a vyšší súdni úradníci potvrdili, že majú obavy z toho, že bez asistencie detského psychológa, ktorý by bol špecializovaný na zvládanie krízových situácií, dôjde k vyhroteným situáciám. V týchto situáciách nie je ochota ísť do fyzického kontaktu s dieťaťom a napr. brať a trhať dieťa z rúk povinného či ťahať dieťa proti jeho vôli do auta. Súdy sú si vedomé aj upozornenia detských psychológov, špeciálnych pedagógov, či pedopsychiatrov, ktorí poukazujú na to, že násilné uskutočňovanie výkonu rozhodnutia môže mať ďalekosiahle nepriaznivé následky na psychické prežívanie dieťaťa, ktoré sa nadôvažok môžu prejaviť až v budúcnosti. Z praxe avizovali súdy prípady, kedy sa u dieťaťa následky takéhoto výkonu rozhodnutia prejavili bezprostredne po výkone, kedy si psychický stav dieťaťa vynútil napr. návštevu lekára a v budúcnosti zase na správaní dieťaťa voči rodičovi, ktorý výkon rozhodnutia inicioval. Niektoré súdy prízvukovali pri aplikácii vnútroštátnej právnej úpravy aj princípy vyplývajúce z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa judikatúry platí, že použitie donucovacích opatrení za účelom výkonu práva styku odôvodnené iba v prípade zjavne nezákonného konania rodiča, s ktorým dieťa žije. Ide o prípady, kedy rodič, s ktorým dieťa žije, aktívne bráni styku druhého rodiča s dieťaťom. Vo väčšine prípadov súdy osobitne vyzdvihli význam súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately spočívajúcej v tom, že orgán zabezpečuje prítomnosti zamestnanca, ktorý najmä svojou odbornou spôsobilosťou a znalosťou rodinných pomerov prispieva k uľahčeniu výkonu rozhodnutia pre dieťa. 

Ako pozitívum v tak komplikovanej a dynamickej situácii akou je situácia faktického odňatia dieťaťa je potrebné uviesť, že sudcovia a vyšší súdni úradníci avizovali pozitívny vplyv výcviku s celoslovenskou pôsobnosťou s názvom: „Zvládanie záťažových situácií v konaní a rozhodovaní vo veciach maloletých detí“. Toto vzdelávanie zabezpečuje Justičná akadémia Slovenskej republiky. Cieľ vzdelávania je predovšetkým to, aby si sudcovia a vyšší súdni úradníci osvojili vedomosti o prejavoch správania detí s ohľadom na emočné reakcie v súvislosti s napr. vekom dieťaťa a aktuálnou situáciou dieťaťa, aby si rozvinuli zručnosti konštruktívnej komunikácie s dieťaťom a s ďalšími účastníkmi výkonu súdneho rozhodnutia (oprávnený, povinný, iné fyzické osoby) v závislosti od veku dieťaťa, aktuálnej situácie atď. výkonu rozhodnutia či aby si osvojili zručnosti potrebné na identifikáciu a objektívne posúdenie možného vzniku posttraumatickej stresovej reakcie u jednotlivých účastníkov výkonu súdneho rozhodnutia (dieťa, oprávnený, povinný, iné fyzické osoby). Na výcviku sa spoločne zúčastňujú aj zamestnanci orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a tak majú sudcovia spolu s vyššími súdnymi úradníkmi možnosť získať zručností v spoločnom plánovaní zabezpečenia výkonu súdneho rozhodnutia.  

Podstatný vplyv na samotné odňatie má prípadný konflikt oprávneného, povinného a ich rodinných príslušníkov na mieste odňatia.  V takejto situácii dochádza k enormnej záťaži maloletého, čo má často za následok nutnosť dočasného faktického prerušenia uskutočňovania výkonu prerušenia uskutočňovania výkonu. Po odpadnutí dôvodov faktického prerušenia uskutočňovania výkonu sa súd opätovne pokúša uskutočniť výkon rozhodnutia. 

V praxi sa stáva, že rušenie resp. marenie styku nemusí vychádzať priamo zo strany povinného alebo oprávneného. Súdy negatívne hodnotia aj vplyv zo strany tretej spriaznenej osoby. Ak si napríklad povinná osoba na styk, ktorý má byť podľa titulu nesprevádzaný, privádza osobu, ktorá sa snaží fotograficky priebeh styku zdokumentovať, súdy poznamenávajú, že pri styku nemá právo byť žiadna ďalšia osoba, s výnimkou pracovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a aj to len vtedy, ak ho o to požiada súd za účelom prešetrenia realizácie styku.

Medzi ďalšie problémy patrí nerešpektovanie súdnej moci zo strany povinného a s tým súvisiace vyhrotené a nebezpečné situácie pre zúčastnené osoby, ktoré zabezpečujú uskutočnenie výkonu. Medzi nežiaduce vplyvy patrí aj kritická mienka verejnosti na spôsob a nevyhnutnosť uskutočnenia výkonu.​

Problémy boli avizované aj v personálnych a technických otázkach ako napríklad realizácia styku mimo služobnej doby zamestnancov (víkend, cez pracovný deň večer).  

Prostredie, v ktorom dochádza k výkonu rozhodnutia, rovnako podstatne vplýva na úspešnosť výkonu rozhodnutia. Z vyjadrení súdov vyplýva, že najčastejšie prebieha odňatie dieťaťa v domácom prostredí, nakoľko súd sa snaží uskutočniť výkon rozhodnutia v ranných hodinách, pred odchodom detí do školy. V praxi sa však vyskytli aj prípady odňatia dieťaťa zo školy a nemocničného prostredia. V prípade odnímania dieťaťa zo školy a nemocničného zariadenia, súdy privítali, že od 1. júla 2016 vniesla vyhláška o výkone rozhodnutí viac svetla do tohto špecifického postupu. Súdy privítali to, že personál školy či nemocnice musí poskytnúť súčinnosť súdu tak, aby pri výkone rozhodnutia neboli prítomné ostatné detí z dôvodu ochrany ich dôstojnosti a súkromia samotného odnímaného dieťaťa.  

Rozhodnutia o návrate maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní

Nadužívanie inštitútu odkladu výkonu rozhodnutia kriticky vníma sudkyňa okresného súdu, ktorý je príslušný na rozhodovanie o výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Súd avizuje v tejto súvislosti, že obzvlášť v prípadoch nariadeného návratu maloletého do cudziny, odňatie dieťaťa povinnému rodičovi je sprevádzané takmer vždy komplikáciami vedúcimi k neúspešnosti, resp. zmareniu výkonu, spočívajúcimi v obštrukciách spôsobenými povinným rodičom, ako aj  tým, že dieťa  nútenému výkonu zvyčajne prirodzene bráni, nakoľko ide pre neho o neštandardnú situáciu, v ktorej sa zrazu ocitlo, za prítomnosti preň cudzích ľudí a zvyčajne za asistencie polície, povinný rodič  k príprave dieťaťa na odňatie nijako pozitívne neprispieva. Súd poukazuje, že cieľ Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektov medzištátnych únosov detí, ktorým je zabezpečiť okamžitý návrat dieťaťa v prípade neoprávneného premiestnenia ako aj úpravy ustanovenia § 134 Civilného mimosporového poriadku, kde je pre návratové konania nariadená  výnimočná rýchlosť – 6 týždňov do vydania rozhodnutia) by sa preto mal riadiť osobitným režimom reflektujúcim osobitnú rýchlosť konania a cieľ Haagskeho dohovoru, tak aby bolo sudcovi, ktorý výkon realizuje umožnené konať rýchlo, pružne, bez potreby prihliadať na zdĺhavý procesný postup, vyzývať na dobrovoľné plnenie a pod. Súd prízvukuje osobitosti návratového konania a navrhuje, aby bola prijatá taká úprava, ktorá možnosť odkladu výkonu v návratových konaniach vylúči, nakoľko odklad výkonu rozhodnutia je nezlučiteľný s cieľom Haagskeho dohovoru, ale aj najlepším záujmom dieťaťa.  

Inštitút odkladu výkonu rozhodnutia v praxi 

Súdy uvádzali, že inštitút odkladu výkonu rozhodnutia podľa § 389 Civilného mimosporového poriadku používajú opatrne vzhľadom k tomu, že právo na styk je súčasťou rodičovských práv. Na druhej strane ho užívajú vtedy, keď je život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletého výkonom rozhodnutia vážne ohrozený. 

Výluka úplnosti a presnosti Správy o úspešnosti výkonu súdnych rozhodnutí týkajúcich sa maloletých

Od správy o úspešnosti výkonu súdnych rozhodnutí týkajúcich sa maloletých nemožno očakávať úplnosť a záruku presnosti. Dôvodom sú ústavnoprávne limity činnosti Ministerstva spravodlivosti SR: Z pohľadu princípov právneho štátu platí, že ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje zasahovať do procesného postupu a rozhodovacej právomoci súdov. Rovnako tak mu právny poriadok neumožňuje ani vyhodnocovať správnosť procesného postupu, ktorým sudca viedol súdne konanie, rovnako ako ani vyhodnocovať správnosť a zákonnosť vydaných súdnych rozhodnutí.

O prijatých súdnych rozhodnutiach a postupoch vo všeobecnosti ako aj v tomto konkrétnom prípade, platí, že  Ústava SR vo svojom článku 144 ods. 1, ako aj ustanovenie § 2 ods. 2 a 3 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov garantuje zásadu sudcovskej nezávislosti a nestrannosti. Podľa tohto zákona je sudca pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rozhoduje nestranne a spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom. 

Sudca je pri rozhodovaní viazaný len Ústavou SR, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR a zákonom. Právny názor Ústavného súdu SR obsiahnutý v jeho rozhodnutí vydanom v konaní  podľa čl.125 ods.1 Ústavy SR na základe návrhu súdu je pre súd záväzný.  Vychádzajúc z ústavne garantovanej nezávislosti súdov a sudcov v ich rozhodovacej činnosti, Ministerstvu spravodlivosti SR neprislúcha právomoc vstupovať do súdneho konania a ovplyvňovať rozhodnutia súdu, ani žiadnym spôsobom tieto rozhodnutia preskúmavať, revidovať, posudzovať alebo zrušiť. Správnosť a zákonnosť procesného postupu a rozhodovania v súdnom konaní je oprávnený preskúmavať výlučne na to príslušný orgán (nadriadený súd), a to v rámci konania o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch, resp. Ústavný súd SR v rámci konania o ústavnej sťažnosti.

Zdroj: MS SR