Výnimkou je len konanie podľa čl. 129a Ústavy Slovenskej republiky1 (ďalej len „ústava”), ktoré ústavný súd začína bez návrhu (ex offo). Ústava v čl. 130 ods. 1 taxatívne určuje základný okruh aktívne legitimovaných subjektov na podanie návrhu na začatie konania pred ústavným súdom. Článok 130 ods. 2 rozširuje okruh subjektov nad ústavou všeobecne vymedzený rámec a ponecháva na osobitný zákon, aby ten vo svojich ustanoveniach určil ďalšie subjekty disponujúce právom podať ústavnému súdu návrh na začatie konania. Platí pritom pravidlo, že každý z oprávnených subjektov môže iniciovať len taký typ konania, v ktorom môže podľa normatívnej právnej úpravy vystupovať v pozícii navrhovateľa. Z celkového počtu 1 332 podaní (návrhov a sťažností) doručených ústavnému súdu v I. polroku 2018 bolo/boli:
- 1 294 podaní fyzických osôb a právnických osôb,
- 4 podania súdov,
- 3 podania poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,
- 2 podania vlády Slovenskej republiky,
- 1 podanie prezidenta Slovenskej republiky,
- 1 podanie generálneho prokurátora,
- 1 podanie verejnej ochrankyne práv,
- 26 podaní sudcov ústavného súdu na vydanie procesných rozhodnutí (námietky predpojatosti, spojenie konaní, návrh na zjednotenie odchylných právnych názorov). 1 Konanie o súlade uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti prijatého podľa čl. 86 písm. i) s ústavou.
Najpočetnejšiu skupinu podaní doručených ústavnému súdu tvoria sťažnosti fyzických a právnických osôb, ktoré namietajú porušenie svojich práv alebo slobôd v zmysle čl. 127 ústavy, o čom svedčí 1 021 podaní fyzických osôb a 273 podaní právnických osôb. Zcelkového počtu 273 podaní právnických osôb doručených ústavnému súdu v I. polroku 2018 bolo/boli:
- 223 podaní obchodných spoločností, z toho:
- 162 podaní spoločností s ručením obmedzeným, 60 podaní akciových spoločností,
- 1 podanie komanditnej spoločnosti,
- 37 podaní iných subjektov (cirkvi, školy, spoločenstvá, príspevkové organizácie, asociácie a iné).
„Z uvedených štatistických údajov jednoznačne vyplýva, že prevažná časť rozhodovacej činnosti ústavného súdu sa týka ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb. Jedným z kľúčových problémov slovenskej justície sú prieťahy v súdnom konaní. Rýchlosť rozhodovania a stabilita súdnych rozhodnutí sú nevyhnutnými predpokladmi posilnenia dôvery v slovenské súdnictvo.
Miera dôveryhodnosti v justíciu odzrkadľuje predovšetkým vzťah fyzických osôb k súdom, pričom práve fyzické osoby sú subjektom najčastejšie vystupujúcim v konaniach nie len pred ústavným súdom, ale aj pred všeobecnými súdmi. Práve preto je potrebné ku každému jednotlivému prípadu pristupovať s maximálnou zodpovednosťou, odbornou starostlivosťou a individuálne, zohľadňujúc špecifickosť každého konania.
Nemenej dôležitý je aj postoj právnických osôb k slovenskému súdnictvu. Právna istota avymožiteľnosť práva sú základnými predpokladmi na vytvorenie priaznivého podnikateľského prostredia. Bez rýchleho, spravodlivého a efektívneho súdnictva každá spoločnosť prichádza o množstvo príležitostí, ktoré jej tieto subjekty môžu ponúknuť.”, uvádza predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková.
Zdroj: ÚS SR
