Trvalý pobyt (bydlisko) dieťaťa

Trvalý pobyt (bydlisko) dieťaťa určujú na základe vzájomnej dohody jeho zákonní zástupcovia (obvykle rodičia). To, kde má dieťa trvalý pobyt (bydlisko) môže mať vplyv na určité ďalšieho skutočnosti súvisiace s jeho životom, napríklad miesto absolvovania povinnej školskej dochádzky, poskytovanie zdravotnej starostlivosti u konkrétneho pediatra, ale i určenie miestnej príslušnosti súdu v prípade súdneho konania.

Trvalý pobyt je upravený v zákone č. 253/1998 Z.z.  o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v platnom znení („zákon o hlásení pobytu občanov“).

Podľa §3 ods. 1 zákona o hlásení pobytu občanov, trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt.

Trvalý pobyt dieťaťa pri narodení

Podľa § 3 ods. 4 zákona o hlásení pobytu občanov, miestom trvalého pobytu dieťaťa v čase jeho narodenia je miesto trvalého pobytu jeho matky. Bez ohľadu na to, v ktorej obci v SR sa dieťa narodí, automaticky sa do registra načítava ako jeho trvalý pobyt trvalý pobyt jeho matky.

Nie je potrebné osobitné prihlásenie dieťaťa v ohlasovni pobytu, avšak v praxi sme sa stretli s tým, že niektoré ohlasovne pobytu to vyžadovali napriek vyššie uvedenému ustanoveniu spolu s doložením rodného listu dieťaťa.

V prípade, ak majú zákonní zástupcovia (rodičia) dieťaťa záujem prihlásiť dieťa na trvalý pobyt na inom mieste ako je trvalý pobyt matky v čase narodenia dieťaťa, je potrebné navštíviť ohlasovňu pobytu a predložiť doklady uvedené v § 3 ods. 8 vyššie uvedeného zákona.

V súvislosti s okamihom začiatku trvalého pobytu dieťaťa je potrebné upozorniť na rozdiel spočívajúci v tom, či ide o dieťa narodené na území Slovenskej republiky alebo mimo jej územia.

• Ak ide o dieťa narodené na území Slovenskej republiky, je začiatkom trvalého pobytu deň jeho narodenia.

• Ak ide o dieťa narodené v zahraničí, je začiatkom trvalého pobytu deň jeho prihlásenia v ohlasovni.

Materská škola

V súvislosti s procesom prijímania detí na predprimárne vzdelávanie v materskej škole je potrebné poukázať na skutočnosť, že pri prijímaní detí do škôlky neplatia školské obvody ako pri základných školách (viď text nižšie). To znamená, že neexistujú spádové materské škôlky, kedy by existovala povinnosť riaditeľa škôlky dieťa prijať na základe trvalého pobytu v obvode škôlky.

Prijímanie dieťaťa nemožno explicitne viazať na trvalý pobyt v danej obci/meste, mestskej časti, v ktorej sa nachádza predmetná materská škola.Riaditeľ nesmie ako podmienku prijatia dieťaťa stanoviť napr. zamestnanosť zákonných zástupcov alebo trvalý pobyt v danej obci/mesta atď.[1]

Z uvedeného vyplýva, že trvalý pobyt dieťaťa by nemal ovplyvniť proces prijatia dieťaťa do zvolenej materskej školy.

Základná škola

Trvalý pobyt dieťaťa však má vplyv pri určení základnej školy, ktorú bude dieťa navštevovať, tzv. spádovej školy.

Povinnú školskú dochádzku určuje a upravuje zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení („školský zákon“).

Podľa § 20 ods. 5 školského zákona žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt. Uvedená škola je označovaná ako tzv. spádová škola.

Podľa § 20 ods. 6 školského zákona, riaditeľ spádovej školy je povinný prednostne prijať na plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov, ktorí majú miesto trvalého pobytu v školskom obvode spádovej školy, a žiakov umiestnených v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia súdu,ktorého sídlo sa nachádza v školskom obvode tejto spádovej školy, a to až do výšky maximálneho počtu žiakov v triede príslušného ročníka.

Zákonný zástupca má možnosť vybrať pre svoje dieťa aj inú základnú školu, avšak riaditeľ danej školy nie je povinný dieťa prijať.

Ak napríklad dieťa nemá trvalé bydlisko, tak  plní povinnú školskú dochádzku v spádovej škole, ktorú určí orgán miestnej štátnej správy v školstve.

Pediater dieťaťa

V súčasnosti stále platí  v určitých prípadoch pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti „rajonizácia“, to znamená určenie zdravotných obvodov.  Zdravotný obvod tvorí zoznam určených obcí, ulíc, prípadne popisných čísel domov (zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov  v platnom znení).

Trvalý pobyt dieťaťa je určujúci pre ambulanciu, v ktorej mu bude poskytovaná zdravotná starostlivosť zo strany pediatra, t.j. ktorý pediater bude mať dieťa v starostlivosti. Zákonný zástupca má samozrejme možnosť výberu iného lekára, ak je ochotný dieťa prijať.

Procesnoprávne súvislosti (trvalý pobyt, bydlisko dieťaťa)

Napriek skutočnosti, že trvalý pobyt a bydlisko dieťaťa nie sú totožné pojmy a bydlisko dieťaťa nemusí byť zhodné s jeho trvalým pobytom, uvádzame procesnoprávne aspekty súvisiace s bydliskom dieťaťa podľa zákona č.161/2015 Z.z.  Civilný mimosporový poriadok v platnom znení.

• V prípade konaní vo veciach určenia rodičovstva (napríklad určenie alebo zapretie otcovstva) je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.

• V prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.  Ak sa zákonným spôsobom zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť, môže súd preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého. Ak tento súd nesúhlasí s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd.

• Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.

Záver

Záverom si dovoľujeme opätovne poukázať na skutočnosť, že trvalý pobyt a bydlisko nie sú totožný pojem. Poukazujeme napríklad na dôvodovú správu k Civilnému mimosporovému poriadku: „Predkladateľ v celom CMP preferuje pojem (faktické) bydlisko z dôvodu vystihnutia reálnejšej väzby medzi príslušným súdom a účastníkom konania. Tým sa zvyšuje protektívna funkcia, ktorá je imanentnou súčasťou mimosporového konania. Faktické bydlisko nie je zhodné s pojmom trvalý pobyt („právne bydlisko“), ide o širší pojem ako trvalý pobyt.”