Právnu úpravu účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok spoločníka obchodnej spoločnosti a dopad toho na jeho právne postavenie v obchodnej spoločnosti nájdeme v Obchodnom zákonníku. V tomto príspevku sa budeme venovať situácií, kedy bol na majetok spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným vyhlásený konkurz. Pre úplnosť dodávame, že predpokladáme majetkovú účasť spoločníka v obchodnej spoločnosti, ktorá vznikla podľa slovenského právneho poriadku. Na Slovensku (ako aj v ČR) totiž platí zásada lex incorporationis, v ktorej zmysle sa všetky právne otázky týkajúce organizácie, riadenia, štruktúry, ako aj otázky zrušenia a zániku spoločnosti riadia právom, podľa ktorého je obchodná spoločnosť inkorporovaná, resp. podľa ktorého vznikla. V prípade majetkovej účasti úpadcu – spoločníka v zahraničnej spoločnosti s ručením obmedzeným, by bolo potrebné skúmať účinky vyhlásenia konkurzu na právne postavenie takého spoločníka podľa práva štátu, ktorým sa zahraničná obchodná spoločnosť (korporačné otázky) riadi.
Obchodný podiel úpadcu v spoločnosti s ručením obmedzeným
Situáciu výslovne rieši Obchodný zákonník pre spoločnosti s ručením obmedzeným v § 148 ods. 2. Podľa označeného ustanovenia „ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka, zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok jeho majetku má rovnaké účinky ako zrušenie jeho účasti v spoločnosti súdom.“
V prípade viacosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným účasť spoločníka v spoločnosti zaniká a súčasťou konkurznej podstaty úpadcu (spoločníka) sa stáva pohľadávka voči spoločnosti spočívajúca v nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu.
Situácia zdá sa zaujímavejšia v prípade jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným. V prípade, že na majetok jediného spoločníka súd vyhlási konkurz, jeho účasť nezaniká. Súčasťou konkurznej podstaty sa tak stáva obchodný podiel, pričom oprávnenie s nim nakladať prechádza v zmysle § 44 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií na správcu. Prechod oprávnenia na správcu uvedené ustanovenie vymedzuje nasledovne: „Oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.“ Z toho vychádzajúc rozlišujeme kvalitatívne dve okruhy oprávnení, ktoré na správcu vyhlásením konkurzu prechádzajú voči majetku podliehajúcemu konkurzu:
Oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom;
Oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku (pozn.: táto formulácia nie je v zákone bližšie vymedzená, preto si bude vyžadovať výklad sledujúci účel Zákona o konkurze a reštrukturalizácií);
Vo vzťahu k obchodnému podielu sa vynára otázka, aký je rozsah oprávnení, ktoré môže správca vykonávať v mene úpadcu ako spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným. Bez pochybností tu budú patriť dispozičné právne úkony smerujúce k speňaženiu obchodného podielu. Môže však správca realizovať všetky práva spoločníka, ktoré sú spojené s majetkovou účasťou v spoločnosti?
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoKR/5/2016-100 zo dňa 12. mája 2016
Nastolenou otázkou sa zaoberal Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd druhej inštancie. V konaní bola sporná otázka, či je správca konkurznej podstaty oprávnený vykonávať v mene úpadcu aj tie práva spoločníka viažuce sa k obchodnému podielu, ktoré nemajú majetkovú povahu, a ktoré súvisia s účasťou na riadení spoločnosti prostredníctvom zvolávania valného zhromaždenia a hlasovania na ňom.
V uvedenom prípade súd druhej inštancie potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a v rozhodnutí súhlasne uviedol, že správca konkurznej podstaty nie je oprávnený v spoločnosti, v ktorej je úpadca jediným spoločníkom, rozhodnúť o výmene štatutárneho orgánu. Nesúhlasil s argumentáciou žalobcu založenej na tom, že správca konkurznej podstaty je oprávnený vykonávať akékoľvek právo, ktoré sa týka majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu. Žalobca poukazoval na to, že „v prípade opačného výkladu by sa správca konkurznej podstaty nemohol ani zúčastniť valného zhromaždenia a hlasovať na ňom, nemohol by ani posudzovať majetkovú situáciu spoločnosti, v ktorej má úpadca obchodný podiel. Nie je preto možné prijať záver, že správca by mal pasívne čakať, aký bude osud majetku patriaceho do konkurznej podstaty. Pokiaľ by sa akceptoval záver prvostupňového súdu o tom, že správca nie je oprávnený na menovanie a odvolanie členov štatutárneho orgánu, doterajšiemu konateľovi spoločností by zostala fakticky neobmedzená právomoc bez akejkoľvek kontroly, čo by pri právnych úkonoch doterajšieho konateľa mohlo spôsobiť do budúcna pokles hodnoty obchodného podielu úpadcu, čo by malo vplyv aj na hodnotu majetku v konkurznej podstate, a tým aj na uspokojenie veriteľov v konkurze.“ Podľa názoru súdu druhej inštancie správca nenadobúda iné oprávnenia, ktorých súhrn tvorí obchodný podiel, ako sú práva hlasovacie a kontrolné a ani právo kreovať štatutárny orgán danej spoločnosti. Zodpovednosť konateľa za následky jeho úkonov, ktoré by spôsobili škodu spoločnosti s ručením obmedzeným, je správca konkurznej podstaty spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným oprávnený uplatniť ako nárok voči konateľovi.
Súd druhej inštancie uviedol, že, „jediný spoločník má naďalej zachované práva spoločníka, vrátane práva vykonať pôsobnosť valného zhromaždenia, voliť členov štatutárnych orgánov a podobne. Nemá však možnosť nakladať s majetkovými zložkami obchodného podielu, ako je napríklad vyplatenie podielu na zisku alebo prevod obchodného podielu, pretože nakladanie s obchodným podielom prechádza po vyhlásení konkurzu na správcu. Správca konkurznej podstaty je povinný zabezpečiť prevod obchodného podielu tak, aby do konkurznej podstaty získal jeho finančný ekvivalent. Iné oprávnenia, ktorých súhrn tvorí obchodný podiel, teda práva hlasovacie a kontrolné a ani právo kreovať štatutárny orgán danej spoločnosti správca nenadobúda. Na to, aby mohol správca konkurznej podstaty zrealizovať prevod obchodného podielu, je však za určitých okolností nevyhnutné pripustiť aj jeho oprávnenie zvolať vo výnimočných prípadoch valné zhromaždenie (teda v mene jediného spoločníka vykonať pôsobnosť valného zhromaždenia) a rozhodnúť na ňom, pokiaľ sa v zmysle § 115 ods. 2 Obchodný zákonník vyžaduje na prevod obchodného podielu na tretiu osobu súhlas valného zhromaždenia. Iba za týmto jediným účelom je správca konkurznej podstaty oprávnený v mene úpadcu prijať rozhodnutie jediného spoločníka a rozhodnúť o prevode obchodného podielu. V takomto prípade by v súlade s § 40 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii prešiel výnimočne na správcu výkon takéhoto ďalšie jeho práva a zároveň povinnosť realizovať v priebehu konkurzu v súlade s účelom zákona o konkurze a reštrukturalizácii speňaženie obchodného podielu, ku ktorému by inak nedošlo.“
Záver
Rozsah oprávnenia správcu konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa majetku podbiehajúceho konkurzu vymedzil súd druhej inštancie vo svojom rozhodnutí. Oprávnenia vo veci týkajúcej sa majetku je v prípade obchodného podielu potrebné interpretovať skôr užšie. Z uvedeného rozhodnutia sa zdá, že obsahom budú len úkony smerujúce k speňaženiu majetku tvoriaceho konkurznú podstatu.
