Právny režim zádržného práva vo výstavbových projektoch

Zádržné sa vzhľadom na svoju povahu a účel pravidelne vyskytuje ako zmluvné dojednanie v zmluve o dielo pri realizácií výstavbových projektoch, a to financovaných jak z verejných zdrojov, tak zo súkromných zdrojov. V občianskoprávnych vzťahov, kde na strane objednávateľa vystupuje nepodnikateľ (občan), sa nevyužíva (hoci tomu v zásade nič nebráni).

Právny režim zádržného

Zádržné predstavuje časť ceny diela, ktorú má objednávateľ právo na základe zmluvy zadržať za účelom zabezpečenia svojich práv, ktoré mu v budúcnosti môžu vzniknúť na základe zmluvy o dielo, prípadne Obchodného (či Občianskeho) zákonníka. Zádržné predstavuje teda zabezpečovací prostriedok.

Právnym dôvodom vzniku posudzovaného inštitútu musí byť v každom prípade zmluva. Pokiaľ medzi zmluvnými stranami nebude existovať dojednanie o jeho vzniku, objednávateľ nemôže zadržať časť ceny diela za účelom zabezpečenia svojich v budúcnosti vzniknutých práv.

Zmluvné dojednanie o vzniku zádržného obsahuje pravidelne:

1. Lehotu, počas ktorej je objednávateľ oprávnený zadržiavať časť ceny diela;
2. Sumu, ktorú je oprávnený zadržiavať;
3. Vymedzenie rozsahu práv, ktoré zádržné zabezpečuje;

Ad A)

Podľa lehoty, v akej je objednávateľ oprávnený zadržiavať časť ceny diela, sa v praxi rozlišuje medzi krátkodobým (zvykne sa označovať aj ako realizačné zádržné) a dlhodobým zádržným (označované ako garančné zádržné). Krátkodobé zádržné sa pravidelne dojednáva na dobu realizácie diela, pričom po riadnom vykonaní diela a odovzdaní objednávateľovi, je tento povinný krátkodobé zádržné zhotoviteľovi uhradiť. Krátkodobé zádržné sa dojednáva spravidla na zabezpečenie práv objednávateľa, ktoré mu môžu vzniknúť počas realizácie diela. Na zhotoviteľa má krátkodobé zadržanie časti ceny diela pôsobiť motivačne, aby riadne a včas vykonal dielo a odovzdal ho objednávateľovi. Dlhodobé zádržné sa pravidelne dojednáva na dobu trvania záručnej doby, čomu zodpovedá aj účel, ku ktorému sa dojednáva. Primárne ide o zabezpečenie práv objednávateľa, ktoré mu môžu vzniknúť z titulu vád a nedorobkov diela počas záručnej doby.  

Ad B)

V stavebnej praxi je možné stretnúť s rôzne dojednanou výškou zádržného, pohybuje sa od 2 % - 10%. Dojednanie zádržného má pre zhotoviteľa nemalý ekonomický dopad. Ak si uvedomíme, kde sa pohybuje úroveň zisku v stavebníctve, dojednanie zádržného pre zhotoviteľa môže znamenať realizáciu zákazky s otáznym ziskom, čo sa týka jeho výšky, prípadne značne oddialenie prijatia zisku. Negatívne dopady zádržného na „ekonomiku“ zhotoviteľa do istej miery pomáha preklenúť dojednanie zmluvných strán o možnosti zhotoviteľa nahradiť zádržné bankovou zárukou. Podstatou takého dojednania je, že objednávateľ vyplatí zhotoviteľovi zádržné skôr za predpokladu, že zhotoviteľ predloží objednávateľovi bankovú záruku za zádržné (krátkodobé alebo dlhodobé) výške 100% hodnoty zádržného a splatnej na vyzvanie banky objednávateľom bez námietok.

Ad C)

Zádržné sa dnes pravidelne dojednáva za účelom zabezpečenia najrôznejších práv objednávateľa, ktoré mu môžu vzniknúť počas realizácie diela, či následnej záručnej doby. Nejde pritom len o práva, ktoré bezprostredne súvisia s včasným a riadnym dokončením diela, či následné práva zo zodpovednosti za vady diela alebo zo záruky. Rozsah využitia zádržného býva dojednaný podstatne širšie, a to tak, že objednávateľ má možnosť použiť časť ceny diela na úhradu zmluvnej pokuty zabezpečujúcej najrôznejšie zmluvné povinnosti zhotoviteľa (napríklad porušenie povinnosti týkajúce sa BOZP a PO, povinnosť mlčanlivosti, či zákazu nelegálneho zamestnávania) alebo náhrady škody.

Odlíšenie od ostatných prostriedkov ochrany objednávateľa

Ako sme v úvode tohto príspevku uviedli, zádržné je inominátnym inštitútom zabezpečovacej povahy. Je potrebné ho odlíšiť od ostatných inštitútov, s ktorými by na prvý pohľad mohol vykazovať podobné črty.

Zádržné ako zabezpečovací prostriedok odlišujeme od práva objednávateľa znížiť o uplatnenú zľavu cenu diela, ktoré pre objednávateľa vyplýva z § 439 ods. 2 Obchodného zákonníka[1] „Kupujúci môže o zľavu znížiť kúpnu cenu platenú predávajúcemu; ak kúpna cena bola už zaplatená, môže kupujúci požadovať jej vrátenie do výšky zľavy spolu s úrokmi dojednanými v zmluve, inak s určenými obdobne podľa § 502.“ Hlavný rozdiel medzi oboma právami spočíva v zabezpečovacej funkcií zádržného a uhradzovacej funkcií práva na zľavu z ceny diela. Odlišný aj právny dôvod vzniku porovnávaných inštitútov, nakoľko zádržné vzniká výlučne na základe zmluvy (ex contractu), zatiaľ čo právo znížiť cenu diela o uplatnenú zľavu na základe zákona (ex lege).

Podobnosť v názve zádržného a zádržného (retenčného) práva upraveného v § 151s a nasl. Občianskeho zákonníka by tiež mohla navodiť dojem, že ide o totožné inštitúty. Týmto ale akákoľvek podobnosť končí. Pri realizácií retenčného práva je možné zadržať len hnuteľnú vec (teda nie peniaze) a len za účelom zabezpečenia splatnej pohľadávky veriteľa. Predmetom zádržného práva teda nemôže byť zabezpečenie práv, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti.

Záver

V tomto príspevku sme sa pokúsili zosumarizovať hlavné poznatky o právnej povahe a účele zádržného. Zádržné predstavuje inominátny zabezpečovací prostriedok, ktorý môže vzniknúť výlučne na základe zmluvy. Vo svojej podstate môžeme na zádržné tiež nahliadať ako na dohodu zmluvných strán o predĺžení splatnosti časti ceny diela a spôsobe jej využitia. Správna identifikácia právnej povahy zádržného má zásadný praktický dopad vo vzťahu k účinkom konkurzného konania. Ak by bol počas záručnej doby vyhlásený na majetok zhotoviteľa konkurz, nastúpením účinkov konkurzu podľa § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmení a doplnení niektorých zákonov by došlo ex lege k „zosplatneniu“ zádržného, ktoré by objednávateľ bol povinný vydať správcovi v prospech konkurznej podstaty.