Súd uložil sťažovateľke povinnosť, aby rozvedenému manželovi zabezpečila náhradný byt. Dôvodom mala byť skutočnosť, že rozvedený manžel a syn pochádzajúci z rozvedeného manželstva so sťažovateľkou nemajú vyriešenú bytovú otázku. Z katastra nehnuteľností však vyplýva, že v čase, kedy krajský súd rozhodoval, býval rozvedený manžel v byte, ktorý patril jeho synovi a k tomuto bytu mal právo doživotného bývania.

Nájomná zmluva je inštitút občianskeho práva, ktorým prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju v dojednanej dobe užíval alebo z nej bral aj úžitky. V zmysle Občianskeho zákonníka sa nájom skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Čo však v prípade, keď prenajímateľ zomrel a dedičské konanie ešte nebolo ukončené? Končí sa jeho smrťou zároveň aj nájomná zmluva? Komu treba zaplatiť nájomné? Odpovede na tieto otázky sa dozviete v tomto článku.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky schválili v júni nový zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorým sa novelizovali aj ustanovenia Občianskeho zákona o ochrane osobnosti. Zákon bol však vetovaný prezidentkou a v júli ho spolu s pripomienkami doručila Národnej rade. Čo by to znamenalo, ak by poslanci tento zákon spolu so zmenou Občianskeho zákonníka schválili?

Podielové spoluvlastníctvo patrí medzi jednu z dvoch foriem spoluvlastníctva, ktoré pozná náš právny poriadok. Môže vzniknúť medzi akýmikoľvek osobami, na rozdiel od toho bezpodielového, ktoré vzniká výlučne medzi manželmi. Pri rozhodovaní o spoločnej veci, rovnako ako aj pri vyporiadaní takéhoto spoluvlastníctva, však platia určité pravidlá.

Vznik bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemožno vylúčiť ešte pred uzavretím manželstva, pretože náš právny poriadok nepripúšťa uzavrieť tzv. „predmanželskú zmluvu“. Vo výnimočných prípadoch však umožňuje, aby bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušené ešte počas trvania manželstva.

Najvyšší súd Českej republiky sa v rozsudku, ktorý je témou tohto článku, zaoberal výkladom pojmu obydlie manželov a tým, akú ochranu mu zákon priznáva.

V dnešnom článku sme sa venovali otázkam týkajúcich sa náhrady za smrť blízkej osoby. Kedy je možné považovať náhradu a kto v akej výške má na ňu nárok?

V praxi môžu nastať rôzne situácie, v ktorých môže byť náročné určiť zodpovednú osobu za vzniknutú škodu, nakoľko sa na prvý pohľad môže javiť, že za ňu môže zodpovedať hneď niekoľko subjektov. U našich susedov posudzoval Najvyšší súd ČR prípad zodpovednosti za škodu pri zrútení budovy alebo jej časti, pričom rozhodoval, či zodpovednosť nesie vlastník budovy alebo osoba, ktorá sa venuje jej správe a údržbe.

Najvyšší súd Českej republiky sa v rozsudku, ktorý je témou tohto článku, zaoberal výkladom pojmu obydlie manželov, akú ochranu mu zákon priznáva a či pozemok s domom tvoria jeden funkčný celok.