Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je vlastnícky vzťah výlučne medzi manželmi, ktorého vznik sa viaže na uzavretie manželstva. Naopak, skončením manželstva zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, keďže takýmto momentom stráca svoje opodstatnenie. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vo všeobecnosti zaniká súčasne so zánikom manželstva. Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (Občiansky zákonník) však vymedzuje v ustanoveniach § 148 a § 148a výnimky, kedy možno bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušiť ešte počas trvania manželstva. Môže tak urobiť jeden z manželov návrhom na súd a to v dvoch prípadoch – ak na to existujú závažné dôvody, najmä, ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov odporovalo dobrým mravom, alebo ak jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť.
V oboch prípadoch o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhoduje súd a teda k nemu nemožno dospieť dohodou manželov. Rozdiel medzi zrušením bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 148 a § 149 Občianskeho zákonníka je taký, že v prípade existencie závažných dôvodov vyplýva z dikcie zákona fakultatívna možnosť súdu na jeho zrušenie. To znamená, že súd po posúdení skutkového stavu bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušiť nemusí. Naopak pri jeho zrušení z dôvodu získania oprávnenia na podnikateľskú činnosť jedného z manželov vyplýva súdu z ustanovenia § 149 Občianskeho zákonníka povinnosť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušiť. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov počas trvania manželstva môže zaniknúť aj zo zákona, a to vyhlásením konkurzu na majetok jedného z manželov (podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii) alebo súdnym výrokom o prepadnutí majetku jedného z manželov (uložením trestu prepadnutia majetku podľa Trestného zákona).
Pri zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo závažných dôvodov Občiansky zákonník nekonkretizuje, čo možno pod tento pojem zaradiť. Demonštratívne však uvádza, že by mohlo ísť napríklad o situáciu, kedy by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov odporovalo dobrým mravom. Podľa judikatúry tým rozumieme také konanie jedného z manželov, ktoré by predstavovalo nehospodárne nakladanie so spoločným majetkom a negatívne by vplývalo na rodinu (napríklad by šlo o trvalé nežitie s rodinou a nezabezpečovanie rodiny, či utrácanie rodinného majetku pri hazardných hrách). Fakt, že manželia spolu nežijú, však sám o sebe dostatočne neodôvodňuje zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Muselo by byť preukázané, že ide o trvalé, nezvratné zmeny a že ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov by odporovalo dobrým mravom.
Druhým dôvodom zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva súdom je prípad, kedy jeden z manželov získa oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pri začatí vykonávania podnikateľskej činnosti manžel potrebuje súhlas druhého manžela na použitie spoločného majetku, inak môže byť jeho použitie sankcionované relatívnou neplatnosťou. Je tomu tak preto, že s podnikaním sa spája riziko ohrozujúce spoločný majetok manželov a tým pádom je potrebné, aby existoval prostriedok, ktorý môže nepodnikajúci manžel svoj majetok chrániť. Aj z tohto dôvodu dáva zákon možnosť tomu z manželov, kto oprávnenie na podnikateľskú činnosť nezískal, požiadať súd o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prípade, že by oprávnenie na podnikateľskú činnosť získali obaja manželia, je oprávnený takýto návrh podať ktorýkoľvek z nich. Pri rozhodovaní o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov z uvedeného dôvodu súd skúma, či manžel oprávnenie na podnikateľskú činnosť získal. Nie je pri tom podstatné, či podnikateľskú činnosť už vykonávať začal alebo nie, keďže rozhodujúcim momentom je práve nadobudnutie účinnosti rozhodnutia o udelení takéhoto oprávnenia. Pokiaľ by však došlo k zrušeniu oprávnenia, súd nemôže rozhodnúť o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže by tým pádom zanikol dôvod, pre ktorý o zrušenie možno požiadať. Pri živnostenskom oprávnení sa podľa judikatúry hľadí len na prípad, že je živnostenské oprávnenie zrušené, a teda pozastavenie živnosti ako také ešte nemá účinky, ktoré by odôvodňovali zamietnutie návrhu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
V oboch prípadoch zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom za trvania manželstva platí, že účinky zrušenia nastávajú až právoplatnosťou rozhodnutia súdu o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov a tým pádom nie je možné v rozhodnutí určiť skorší dátum jeho zániku. Po tom, ako je bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušené, majú manželia možnosť požiadať súd o jeho obnovenie podľa § 151 Občianskeho zákonníka. Takýto účinok môže nastať iba rozhodnutím súdu, a teda je opäť vylúčené, aby bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vzniklo dohodou manželov.
Po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom z vyššie uvedených dôvodov je potrebné, aby došlo k jeho vyporiadaniu, ktoré bližšie upravuje § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podstate znamená jeho likvidáciu, teda vysporiadanie vlastníckych vzťahov k majetku, ktorý manželia nadobudli od uzavretia manželstva (a teda vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov), až po moment právoplatnosti rozhodnutia o jeho zrušení. Zákon predpokladá tri spôsoby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov – môže ísť o dohodu manželov alebo vyporiadanie súdom do 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom ak nedôjde ani k jednému z uvedených scenárov, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa vyporiada spôsobom uvedeným v zákone. Pri vyporiadaní BSM sa musí dbať na zásady uvedené v § 150 Občianskeho zákonníka. Podľa predmetného ustanovenia sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké, pričom je každý z manželov oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok a naopak je povinný nahradiť, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na jeho majetok. Taktiež sa prihliada najmä na záujmy maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, pričom sa prihliada aj na starostlivosť o deti a spoločnú domácnosť.
Čo sa týka jednotlivých spôsobov vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, konkrétne vyporiadania dohodou, zákon neustanovuje formu takejto dohody, avšak ukladá manželom povinnosť vydať o vyporiadaní písomnú dohodu na žiadosť jedného z manželov. Výnimkou však je, ak sa vyporiadanie týka nehnuteľnosti, kedy dohoda musí mať písomnú formu a jej účinnosť nastáva okamihom vkladu do katastra nehnuteľností. Pokiaľ sa manželia nevedia na vyporiadaní majetku dohodnúť, vykoná vyporiadanie na návrh ktoréhokoľvek z manželov súd. V oboch prípadoch platí, že musí byť uzavretá dohoda alebo podaný návrh na súd pred uplynutím trojročnej lehoty po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak sa tak nestane, uplatní sa nevyvrátiteľná právna domnienka o vyporiadaní zo zákona. Takéto vypodiadanie znamená, že pokiaľ ide o hnuteľné veci tak platí, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva manželov pre svoju potrebu alebo potrebu domácnosti ako vlastník používa. O nehnuteľných veciach a ostatných hnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve, pričom sú podiely oboch spoluvlastníkov rovnaké. Tento spôsob vyporiadania sa uplatňuje aj pre všetky ostatné majetkové práva, ktoré sú pre manželov spoločné. Čo sa týka zápisu vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam po vyporiadaní zo zákona tak platí, že zápis sa nevykoná vkladom (ako pri dohode), ale záznamom. Ide totiž len o deklarovanie už existujúceho stavu, na rozdiel od dohody a vyporiadaní týkajúcej sa nehnuteľností, ktorá musí byť vložená do katastra nehnuteľností pre nadobudnutie právoplatnosti.
