Zodpovednosť za škodu a následné vyvodenie dôsledkov je samozrejmý jav v právom regulovanej spoločnosti. V prípadoch občianskoprávnej definície zodpovednosti za škodu v podmienkach Slovenskej republiky je táto problematika upravená primárne v Občianskom zákonníku. Ten stanovuje generálnu klauzulu prevenčnej povinnosti, v zmysle ktorej je každá osoba povinná počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. V prípade, ak už škoda nastala, zodpovedá za ňu ten, kto ju spôsobil porušením právnej povinnosti. Takýmto spôsobom je v našom právnom poriadku vymedzená všeobecná zodpovednosť za škodu. Právny poriadok ďalej rozlišuje aj osobitné typy zodpovednostných vzťahov, medzi inými aj zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou. Táto je založená na objektívnom princípe, čo znamená, že poškodený nemusí preukazovať zavinenie škodcu. Ak sa škodca chce zodpovednosti zbaviť, musí preukázať, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou, pôvod v prevádzke alebo že bola spôsobená vlastným konaním poškodeného.
V praxi môžu nastať rôzne zaujímavé situácie, v ktorých môže byť náročné určiť, ktorá konkrétna osoba je za vzniknutú škodu zodpovedná, nakoľko sa na prvý pohľad môže javiť, že za ňu môže zodpovedať hneď niekoľko subjektov. V Českej republike posudzoval Najvyšší súd ČR prípad zodpovednosti za škodu pri zrútení budovy alebo jej časti, pričom rozhodoval, či zodpovednosť nesie vlastník budovy alebo osoba, ktorá sa venuje jej údržbe, a to v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cdo 1080/2022, v ktorom rozhodol rozsudkom zo dňa 14. septembra 2022.
Skutkové okolnosti
Okresný súd v Českých Budějoviciach (Okresný súd) rozsudkom z 8. apríla 2021, sp. zn. 28C 298/2019-182, zamietol žalobu o zaplatenie 5 061,19 EUR s príslušenstvom a rozhodol o náhrade trov konania. Vychádzal zo zistenia, že dňa 4. mája 2018 sa žalobkyňa spolu s ďalšími členkami golfového klubu Kremstal zúčastnila výjazdu na ihrisko golfového klubu v Hlubokej nad Vltavou, ktoré prevádzkuje žalovaná. Pri spoločnom fotografovaní sa pod členkami golfového klubu Kremstal zrútilo drevené schodisko vedúce na terasu reštaurácie umiestnenej vo vnútri areálu žalovanej. Pri jeho páde žalobkyňa utrpela zranenie, ktoré si vyžiadalo ošetrenie v nemocnici. Zrútené schodisko bolo celodrevené s pomocnými oceľovými kotviacimi prvkami, pozostávalo z dvoch priamych ramien nadväzujúcich na jednu podestu v úrovni terasy. Schodisko bolo zhotovené na základe zmluvy o dielo a zhotoviteľ schodiska vykonával každoročnú kontrolu a odporučil žalovanej pravidelný každoročný náter lazúrovacím prípravkom. Žalovaná prostredníctvom svojich zamestnancov schodisko vrátane terasy pravidelne dvakrát ročne natierala.
V novembri 2017 oslovila žalovaná živnostníka špecializujúceho sa na drevostavby, ktorý vykonal v celom areáli žalovanej kontrolu všetkých drevených vonkajších zariadení a odporučil vykonať na jar 2018 potrebné opravy. V marci 2018 pred začiatkom sezóny vykonal opätovnú prehliadku vonkajších zariadení, a to vrátane predmetného schodiska, na ktorom zistil chybné dielce a nášľapy, ktoré odporučil vymeniť. Opravu a výmenu chybných prvkov na podnet žalovanej uskutočnil a následne vykonal vizuálnu kontrolu, pretože iná kontrola by vyžadovala rozobratie konštrukcie. Žalovaná potom schodisko znovu natrela.
Celú udalosť po nehode preverovala Polícia ČR a vec odložila s tým, že nejde o podozrenie z prečinu. Policajný orgán pribral znalca z odboru stavebníctva odvetvie vady a poruchy stavieb a statika stavebných konštrukcií a vyžiadal tiež odborné vyjadrenie od znalca z odboru drevospracovania. Obaja znalci uviedli, že k havárii schodiska došlo v dôsledku degradácie materiálu vplyvom vlhkosti, ktorá bola ovplyvnená nevhodným konštrukčným usporiadaním, a samotný hnilobný proces a degradácia drevnej hmoty neboli pre laikov dlho pozorovateľné. V rámci trestného konania bol spracovaný znalecký posudok súdneho znalca z odboru statika a posudzovanie konštrukcií stavieb, vrátane drevených konštrukcií, podľa ktorého príčinami zrútenia schodiska boli nevhodné zásahy do schodiska. Okresný súd nárok žalobkyne posúdil podľa § 2924 zákona č. 89/2012 Zb. (Občiansky zákonník - ďalej len OZ) ako zodpovednosť žalovanej za škodu pri prevádzkovej činnosti a dospel k záveru, že žalovaná sa tejto zodpovednosti zbavila.
Odvolací súd rozsudkom z 29. novembra 2021 pod sp. zn. 5Co 764/2021-238 rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Úplne sa stotožnil s jeho skutkovým zistením i právnym záverom. Ku škode došlo v dôsledku súhrnu vady schodiska a postupujúcej hniloby materiálu, z ktorého je schodisko vyrobené. Konštrukčná vada schodiska vnikla v roku 2011, avšak sama osebe ku škode neviedla, pretože sa k tejto vade pridala ešte ďalšia, a to práve existencia hniloby. Toto reťazenie príčin potom presahovalo aj do účinnosti existujúcej právnej úpravy.
Odvolací súd na vec aplikoval § 2924 OZ a vyvodil, že podľa tohto ustanovenia sa prevádzkovateľ mohol zbaviť zodpovednosti, pokiaľ preukázal, že vynaložil všetku starostlivosť, ktorú možno rozumne požadovať, aby k ujme nedošlo. Žalovaná nechala vypracovať projekt na schodisko odbornou firmou, ktorá ich zhotovila, schodisko bolo následne skolaudované a zhotoviteľ ich udržiaval. Žalovaná najala na jeho kontrolu a údržbu osobu majúcu prax v odbore a podľa pokynov tejto osoby prostredníctvom svojich zamestnancov vykonávala údržbu, a to doporučenými nátermi, nemožno teda po nej spravodlivo požadovať, aby konala viac. Súd uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by škoda vzniknutá žalobkyni bola spôsobená zamestnancom či pomocníkom žalovanej. Žalovaná si pre stavbu schodiska, jeho následnú údržbu a kontrolu vybrala iné osoby samostatne podnikajúce, ktoré v právnych vzťahoch nesú za svoju činnosť samy zodpovednosť.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu
Žalobkyňa podala proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie. Uviedla, že odvolací súd dospel k záveru, že žalovaná úplne vyhovela kritériám pre liberáciu zodpovednosti za škodu z prevádzkovej činnosti. Dovolací súd by preto mal vyložiť, akú všetku starostlivosť možno rozumne požadovať od prevádzkovateľa, aby nedochádzalo ku škode z prevádzkovej činnosti. Najvyšší súd ČR (Najvyšší súd) posúdil dovolanie žalobkyne ako dôvodné. Vzhľadom na novelizáciu právnych predpisov odo dňa spôsobenej škody, Najvyšší súd posudzoval aj otázku zaradenia sporu pod časovo relevantnú právnu úpravu. Súd rozhodol, že pre posúdenie objektívnej zodpovednosti za škodu stanovenú osobitným zákonom je rozhodná právna úprava účinná v okamihu škodovej udalosti. Podľa ustanovenia § 2938 ods. 1 OZ pri zrútení budovy, alebo odlúčení jej časti v dôsledku vady budovy, alebo nedostatočného udržiavania budovy, nahradí jej vlastník škodu z toho vzniknutú.
Zrútenie budovy či odlúčenie a pád jej časti je vlastne pôsobením veci samej od seba. Podmienkou je, že vyvolávajúcim činiteľom bola chyba budovy alebo nedostatočná údržba, to znamená okolnosti, ktoré možno pripísať vlastníkovi. Ten je v rámci ústavného princípu, že vlastníctvo zaväzuje (článok 11 ods. 3 Charty základných práv a slobôd), povinný dbať na stav vecí vo svojom vlastníctve. Podmienka nedostatočného udržiavania budovy však v sebe poskytuje istý liberačný potenciál, pretože sa v jej rámci bude skúmať nie dohľad vlastníka nad budovou, ale to, že o ňu dostatočným spôsobom nestaral, takže ju z objektívneho hľadiska priviedol do stavu faktickej zanedbanosti. Nejde však o liberačný dôvod, pri ktorom sa všeobecne predpokladá, že škodca sa môže zodpovednosti zbaviť, ak preukáže zákonom stanovenú okolnosť, napr. že škode nemohol zabrániť ani vynaložením všetkého úsilia, alebo že ku škode by došlo aj inak.
Dôležité však je, aby vada budovy alebo jej nedostatočné udržiavanie bolo podstatnou adekvátnou príčinou škodovej udalosti, teda aby následkom vady či nedostatočnej údržby nastala situácia, vo ktoré môže pristúpenie nejakej zvláštnej, spúšťacej okolnosti (napr. konanie tretej osoby) viesť ku škodovej udalosti. Chyba alebo nedostatočná údržba tak nemusí byť jedinou príčinou škodovej udalosti. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosť na náhradu ujmy nevzniká, ak ku škodovej udalosti viedla napr. výlučne mimoriadna prírodná katastrofa, s ktorou nemohlo byť za daných okolností počítané. V tejto veci súdy po skutkovej stránke uzavreli, že škodová udalosť nastala dňa 4. apríla 2018, pričom k zrúteniu schodiska došlo v dôsledku degradácie materiálu vplyvom vlhkosti, ktorá bola spôsobená nevhodným konštrukčným usporiadaním, ktoré prispelo k hnilobe dreva. Tento skutkový stav zodpovedá skutkovej podstate ustanovenia § 2938 OZ, ktorý treba aplikovať za situácie, keď vada budovy alebo jej nedostatočná údržba boli príčinou vzniku škody. Z týchto dôvodov právny záver odvolacieho súdu o neprípustnosti použitia ustanovenia § 2938 OZ na prejednávanú vec nie je správny.
K otázke nedostatočného udržiavania budovy dovolací súd dodáva, že vlastník budovy je povinný vykonávať dohľad nad budovou a dostatočne ju udržiavať. Tieto povinnosti sú vynucované hrozbou objektívnej zodpovednosti, dokonca bez možnosti liberácie. Odvolací súd sa síce zaoberal posúdením otázky dostatočnej údržby schodiska a vyvodil, že žalovaná sa o schodisko starala v súlade s pokynmi, ktoré jej k tomu odborníci v odbore poskytli a viac od nej nebolo rozumné požadovať. Taký záver však dovolací súd nepovažuje za správny, lebo zodpovednosť vlastníka stavby za jej zrútenie vychádza z ústavného princípu, že vlastníctvo zaväzuje a vlastník je povinný dbať na stav vecí vo svojom vlastníctve. Keďže odvolací súd svoje rozhodnutie založil na nesprávnom právnom názore, a pretože dôvody, pre ktoré bolo zrušené rozhodnutie odvolacieho súdu, platí aj na rozhodnutie súdu prvého stupňa, dovolací súd zrušil rozsudky súdov oboch stupňov a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu. Právny názor vyslovený v tomto rozsudku je záväzný.
Najvyšší súd týmto rozsudkom definoval rámce zodpovednosti vlastníka stavby za škodu spôsobom, že vlastník zodpovedá za to, že údržba jeho stavby musí byť vykonávaná riadne tak, aby nedochádzalo ku škodám na strane tretích osôb v dôsledku zrútenia stavby. Rovnako zodpovedá za nesprávnu či nevhodnú činnosť tretích osôb splnomocnených vlastníkom na údržbu stavby, aj keby vychádzali z pokynov odborníkov alebo boli odborníkmi. Ide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na priame porušenie právnej povinnosti a na zavinenie, a to o absolútnu zodpovednosť. Povinnosť na náhradu ujmy nevzniká, ak ku škodovej udalosti viedla napr. výlučne mimoriadna prírodná katastrofa, s ktorou nemohlo byť za daných okolností počítané.
