Podnetom na tento článok boli posledné udalosti odohrávajúce sa v oblasti poľnohospodárstva v Slovenskej republike, čo vyústilo do prípravy plánovania urýchlených pozemkových úprav v jednotlivých katastrálnych územiach. Tento článok sa nebude zameriavať na pozitíva pozemkových úprav či ich celkovú  zákonnú úpravu, pričom ich prínos je pravdaže pre vlastníkov pozemkov v Slovenskej republike nevyvrátiteľný, ale pozornosť upriamim na negatívne dopady pozemkových úprav, a to najmä pre poľnohospodárov, pričom práve tie sú zo strany prívržencov pozemkových úprav neuvádzané a mnoho nájomcov a najmä poľnohospodárov o týchto úskaliach vykonania pozemkových úprav nemá vedomosť.

Tento článok sa zaoberá problematikou obmedzenia platieb v hotovosti v podmienkach realitného trhu. V zásade platí, že realitné kancelárie by nemali preberať v hotovosti rezervačné poplatky od potenciálnych kupujúcich. Avšak nejednotnosť právneho ponímania rezervačného poplatku dáva možnosti aj na hotovostné platby, čo si však vyžaduje precíznu zmluvnú úpravu, aby sa realitné kancelárie vyhli prípadnej pokute.

Autor v článku uvažuje nad konaním realitných kancelárií, ktoré spravidla od kupujúcich preberajú rezervačný poplatok (resp. preddavok na kúpnu cenu), resp. za svojich klientov uskutočňujú aj iné právne úkony. Realitná kancelária je však oprávnená za klienta konať alebo prijímať čokoľvek, len ak bola na to splnomocnená písomným plnomocenstvom. Túto povinnosť realitné kancelárie nedodržiavajú, resp. ju nahradzujú inými právnymi inštitútmi.

Autor v článku uvažuje nad charakterom rezervačných zmlúv, ktoré realitné kancelárie uzatvárajú s kupujúcimi (a aj s predávajúcimi). Ide o zmluvy, ktorých zmyslom môže byť rezervovanie nehnuteľnosti pre kupujúceho, ale môže ísť aj o zmluvu o budúcej zmluve. Nie každá rezervačná zmluva má charakter zmluvy o budúcej zmluve – avšak tie rezervačné zmluvy, ktoré sú zároveň aj zmluvami o budúcej zmluve, môžu byť častokrát neplatné.

Nový zákon č. 91/2019 o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami  a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon“) nám po novom definuje viac ako 40 druhov neprimeraných podmienok v obchode s potravinami, s účinnosťou od 1. mája 2019. O aké zákonné úpravy sa v tomto predpise jedná, zistíte v dnešnom článku.

Objednávanie si tovaru cez internet  či pohodlné odskúšanie predmetného tovaru v pohodlí domova je devízou súčasnej doby. Čo však môžeme s takýmto tovarom urobiť, ako ho používať na to, aby ho bolo možné v rámci bežnej 14 dňovej lehoty vrátiť bez udania dôvodu? Možno vrátiť aj taký tovar, akým je matrac odbalený z ochranný fólie?

Spotrebiteľské právne predpisy sú podnikateľom známe pod označením zákon č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, zákon č. 102/2014 Z.z. známom ako zákon o predaji na diaľku (e-shopy a pod.) a zákon č.128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, podľa ktorého vykonáva svoje kompetencie Slovenská obchodná inšpekcia.

Naša advokátska kancelária sa okrem pôsobenia v rôznych špecializovaných oblastiach venuje aj právnym reguláciám, ktoré nielen že zaväzujú podnikateľov z administratívnoprávneho hľadiska, ale aj zasahujú do zmluvnej slobody a usporiadania kontraktuálnych vzťahov so zákazníkmi. Je to ojedinelá situácia v súkromnom práve, avšak je vytvorená práve právnymi predpismi, ktoré od podnikateľa vyžadujú plnenie ďalších povinností.

Zákony Slovenskej republiky predstavujú právnu spleť predpisov, ktoré však nie sú vytvorené len činnosťou samotnej Národnej rady SR. Nakoľko sme členmi Európskej únie, platí u nás aj právo EÚ, ktoré pozostáva najmä z Nariadení EÚ a Smerníc EÚ.

Moderná doba nás obklopuje technickými riešeniami a snahou o zjednodušenie prístupov k službám. Viaceré z nich nadobudli podobu tzv. mobilných aplikácií, teda softvérových riešení, dostupných z akéhokoľvek miesta, prostredníctvom Vášho mobilného telefónu.