Jednou z týchto oblastí je ochrana spotrebiteľa. Rovnako ako GDPR, aj právna regulácia ochrany spotrebiteľa má pôvod v Európskom sekundárnom práve. V tomto prípade, však na rozdiel od ochrany osobných údajov je spotrebiteľská regulácia ustanovená smernicami EÚ. To v praxi znamená, že „verzia pravidiel“ ustanovená EÚ musí byť premietnutá do národného práva- našich domácich zákonov.
Jednou zo základných tém v oblasti ochrany spotrebiteľa sú nekalé obchodné praktiky. Podstatou týchto praktík je skutočnosť, že samotný zákon o ochrane spotrebiteľa, okrem svojej Prílohy č.1 neustanovuje presne, čo všetko môže byť vyhodnotené ako nekalá obchodná praktika. Zákon tu používa iba veľmi všeobecný a demonštratívny opis, v ktorom uvádza, že nekalou je taká praktika resp. konanie podnikateľa, ktoré „...podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane...“.
Z uvedeného teda vyplýva, že podnikateľ nie je vždy spôsobilý spoľahlivo posúdiť, či jeho obchodné praktiky sú „legálne“ alebo nie, a to častokrát ani pri najlepšej vôli konať v súlade so zákonom.
Jeden z prípadov, kedy k tomu došlo sa vyskytol aj v našej praxi. Išlo o klienta, ktorý pri otvorení novej prevádzky bezplatne distribuoval kupóny, na bezplatné využitie jeho služieb. Podstatou tohto prípadu však bolo, že platnosť kupónov nebola časovo obmedzená, neboli vytvorené podmienky ich využitia a na záver to, že sa obchodník spontánne rozhodol ukončiť ich platnosť jednostranným vyhlásením.
Na oko sa tento postup nejaví ničím neobvyklý, ale je to v súlade so zákonom?
Ako prvá napadne čitateľa otázka: „prečo by mal byť tento postup nelegálny, ak obchodník rozdával kupóny bezplatne?“.
Odpoveďou na túto otázku je v prvom rade skutočnosť, že hoci ide o bezodplatný úkon, tento postup môže byť považovaný za uzavretie darovacej zmluvy v prospech zákazníka-spotrebiteľa. A teda ide o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy. Súčasne zákon tiež uvádza, že „službou je akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne...“.
Teda aj toto ustanovenie preukazuje skutočnosť, že ponúkaním bezodplatných služieb alebo kupónov zadarmo, koná obchodník voči zákazníkovi, ktorý má postavenie spotrebiteľa a teda obchodník je povinný dodržiavať celú spotrebiteľskú reguláciu, tak ako by išlo o uzavretie bežnej „platenej“ zmluvy alebo kúpy kupónu.
Celý princíp totiž spočíva v tom, že obchodník koná v rámci svojho predmetu podnikania v záujme uplatnenia svojich tovarov a služieb na trhu a teda aj tieto činnosti spadajú pod reguláciu ustanovenú zákonom o ochrane spotrebiteľa.
A v čom spočíva potenciálna nekalosť?
Ak ste obchodníkom, ktorý distribuuje kupóny, mali by ste informovať spotrebiteľov o podmienkach využitia kupónov. Ak tieto podmienky nemáte vyhotovené alebo ste o nich dostatočne neinformovali spotrebiteľov, je potrebné proces terminácie kupónového programu ustáliť tak, aby nepoškodil spotrebiteľské práva. Tento postup vyžaduje však indivuálny prístup a prehodnotenie všetkých aspektov súvisiacich s právom na použitie kupónov.
Takisto nesmiete zvoliť také postupy, ktoré by viedli k zmene ekonomického správania spotrebiteľa, lebo to môže byť považované za nekalú obchodnú praktiku. Pamätajte na to, že distribúcia kupónov a zliav slúži najmä na upútanie pozornosti potenciálnych zákazníkov a ich motiváciu ku kúpe Vašich tovarov a služieb. Môže to byť však aj motivácia k návšteve Vašej prevádzky a zakúpeniu ďalších tovarov a služieb.
Teda kupón, či zľava preukázateľne slúžia na zmenu ekonomického správania spotrebiteľa a ako motivácia na „minutie“ financií v prospech obchodníka, avšak je potrebné mať sa na pozore a postupovať pri týchto praktikách tak, aby neprišli do konfliktu s tenkou hranicou zákona, ktorá vedie k vysokým pokutám zo strany Slovenskej obchodnej inšpekcie.
