Odluka cirkvi od štátu
Myšlienka odluky cirkvi od štátu, ktorá neskôr prispela v budovaní moderných demokratických štátov vznikala už v 18. storočí, kedy jej dôležitosť začal zdôrazňovať anglický filozof John Locke. Takáto odluka, a teda samostatnosť cirkvi a štátu má zabezpečiť lepšie fungovanie oboch inštitúcií a hlavne zabrániť ich vzájomnému ovplyvňovaniu sa.
Na rozdiel od USA, Európsky súd pre ľudské práva a slobody nemá odluku štátu od cirkvi upravenú vo svojej judikatúre. Táto kompetencia je preto plne ponechaná na členské štáty. Práve z tohto dôvodu môžeme medzi štátmi Európskej únie vidieť rôzne postoje k danej tematike. Názory sa diverzujú od príkladu Grécka, kde je cirkev podriadená štátu a sloboda vierovyznania je obmedzená až po Francúzsko, kde je štátna podpora akéhokoľvek náboženstva úplne vylúčená.
Postavenie cirkvi na Slovensku
Po nežnej revolúcii bolo jedným z hlavných cieľov vtedajšieho Československa vytvoriť sekulárny štát, ktorý nebude viazaný na žiadnu ideológiu a bude hlásať slobodu náboženského vierovyznania. Hodnoty sekulárneho štátu sa neskôr podarilo ukotviť aj v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Podľa ústavy je teda slovenská legislatíva založená na demokratických a právnych princípoch. Žiadne náboženstvo nie je v Slovenskej republike preferované a žiadny občan, cirkevný hodnostár nemôže byť štátom prenasledovaný a trestne stíhaný za svoje vierovyznanie.
V súčasnosti je aj vďaka Vatikánskej zmluve na Slovensku preferovaná kresťanská cirkev, ktorá je financovaná priamo zo štátneho rozpočtu. Tento model je vysoko kritizovaný, pretože podľa mnohých spôsobuje ich vzájomné ovplyvňovanie sa a zároveň je v rozpore so sekulárnou teóriou štátu. Ratifikáciou Vatikánskej zmluvy mala vzniknúť aj nerovnosť náboženstiev pred zákonom.
Vatikánska zmluva na Ústavnom súde SR
Minulý mesiac politická strana SaS vyjadrila svoju ambíciu obrátiť sa na Ústavný súd SR v prípade Vatikánskej zmluvy a europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová za stranu SaS vyjadrila pochybnosti v dodržaní rovnoprávnosti medzi zúčastnenými subjektmi. Rovnako poukazuje aj na fakt, že aj napriek existencií silno kresťansky založených krajín v Európskej únií, akými je napríklad Poľsko alebo Taliansko, sme spolu s Belgickom jediní, kto podpísal s Vatikánom zmluvu v tak širokom rozsahu. Poslankyňa kritizuje fakt, že Slovenskej republike zo zmluvy údajne vyplývajú len povinnosti a naopak Svätej stolici len práva.
V tejto súvislosti však netreba zabúdať na skutočnosť, že Ústavný súd SR po ratifikácií a vyhlásení medzinárodných zmlúv už nie je oprávnený skúmať ich súlad s Ústavou SR a ústavnými zákonmi.
Prípadné vypovedanie zmluvy
Zmluva vo svojom obsahu neuvádza podmienky odstúpenia, pripúšťa však možné zmeny po dohode na oboch stranách. Záväzok má však Slovensko aj voči Viedenskému dohovoru podľa ktorého nie je oprávnené medzinárodnú zmluvu jednostranne vypovedať. Strana Sas vidí riešenie tohto problému dohodou medzi vládou povereným ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky a Vatikánom.
