# trestný čin

Po siedmich rokoch ťahaníc medzi politikmi o tom či Hedviga Žáková Malinová je obeťou alebo páchateľom trestného činu sa prípad dostal z prípravného konania na základe obžaloby prokurátora až na súd. Celá kauza sa stala dlhoročne úspešne medializovanou najmä kvôli všestrannej argumentácií politikov a vďaka „maďarsko-slovenskej karte“, keďže Hedviga Žáková Malinová tvrdí, že cestou do školy ju zbili dvaja mladíci zato, že rozprávala po maďarsky. Slovenská republika sa jej na základe konania pred ESĽP v roku 2012 ospravedlnila a uzavrela zmier. Dnes v roku 2014 ju tá istá Slovenská republika obžalovala z trestného činu. Je nemožné možným? Najprv bola obeťou, potom obvinenou a dnes je obžalovanou. Stane sa nakoniec odsúdenou?

A je to tu! Po prvýkrát za éry SR a po prijatí trestného činu volebnej korupcie do Trestného zákona je vznesené obvinenie za spáchanie tohto skutku voči dvom osobám. Trestný čin nahlásila Jana Cigániková členka strany Sloboda a Solidarita. Kde malo dôjsť k volebnej korupcii a koľko si páchatelia pýtali za jeden hlas?

Ministerstvo vnútra SR informovalo o skutočnosti, že polícia je na aktuálne voľby prezidenta Slovenskej republiky pripravená. Prijali opatrenia na zabezpečenie nerušenej prípravy, ale aj samotného priebehu voľby prezidenta. Zvýšený počet policajných hliadok bude venovať svoju pozornosť volebným miestnostiam, sídlam okrskových a obvodných volebných komisií, sídlu Ústrednej volebnej komisie a taktiež aj iným miestam, kde môže prísť k porušeniu zákona napríklad vo forme spáchania trestného činu volebnej korupcie alebo trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda. O aké konanie a následné sankcie ide v prípade naplnenia znakov skutkových podstát spomínaných trestných činov?

Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 27. 2. 2014 rozhodol o vine a treste veľkopodnikateľa Mikuláša Varehu známeho fiktívnym obchodovaním s netradičnými komoditami akými sú napríklad lykožrúty smrekové, poľné bažanty a pod., na základe čoho štátu vznikli miliónové škody. Ako rozhodol Najvyšší súd SR a akú výšku škody spôsobil tzv. kráľ Zemplína svojim protiprávnym konaním?

Na Slovensku sa v poslednej dobe častejšie skloňujú slová ako neonacizmus, extrémizmus a násilie. Okrem už známej skutočnosti, ktorou je výsledok župných volieb v Banskobystrickom kraji, môžeme v týchto dňoch pozorovať ostro sledovanú kauzu útoku neonacistov v Nitre. Napriek tomu, že útok sa stal ešte minulý rok v októbri samotné obvinenie padlo až koncom januára 2014. Prečo?

Špecializovaný trestný súd dňa 23. 1. 2014 rozhodol o vine a treste veľkopodnikateľa Mikuláša Varehu, ktorý sa „preslávil“ fiktívnym obchodovaním s netradičnými komoditami akými sú napríklad lykožrúty smrekové alebo poľné bažanty na základe čoho štátu vznikli miliónové škody. Koľko mu súd uložil rokov vo výkone trestu odňatia slobody a v akej výške bude musieť zaplatiť svoj peňažný trest?  

Pre Slovenskú republiku nevýhodný predaj emisných kvót takzvanej „garážovej“ spoločnosti Interblue Group bol realizovaný ešte v roku 2008 za prvej vlády Róberta Fica. Od tej doby vzbudzuje pomerne veľkú mediálnu pozornosť. Polícia v októbri 2013 zastavila trestné stíhanie v tejto kauze a tým pádom nebol nikto potrestaný. Generálny prokurátor by však mohol zrušiť takéto rozhodnutie a výrazne ovplyvniť nasledujúci postup orgánov činných v trestnom konaní v tejto už skoro päť ročnej kauze.

Skutočnosť, že nielen na Slovensku sa rozmáha kriminalita korporácii resp. právnických osôb nie je žiadne nóvum a práve takáto vo veľkej miere latentná trestná činnosť (daňové trestné činy, trestné činy korupcie a pod.) predstavuje závažný politický, ekonomický a sociálny problém a preto zavedenie efektívnej právnej úpravy je nevyhnutnosťou. Aké formy trestania právnických osôb poznáme a kde sa uplatňujú?

Zavedenie efektívnej právnej úpravy a to najmä trestnoprávnej je dlhodobo diskutovanou témou vzhľadom k jej nevyhnutnosti súvisiacej s nárastom činností právnických osôb majúcich znaky trestnej činnosti. Takáto povinnosť mať efektívnu právnu úpravu vyplýva pre Slovenskú republiku aj z medzinárodných záväzkov a práva EÚ.

V utorok 19.11.2013 Ústavný súd SR pod vedením I. Macejkovej na neverejnom zasadnutí pléna odoprel súhlas na trestné stíhanie sudcu Najvyššieho súdu SR Štefana Michalíka pre skutky právne kvalifikované ako zločin prijímania úplatku a prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa. V auguste tohto roku požiadal o súhlas na trestné stíhanie generálny prokurátor SR Jaromír Čižnár. Ako znie stanovisko predsedníčky Ústavného súdu SR k tomuto rozhodnutiu? Prečo iný sudca - Igor Škultéty po zbavení imunity bol odsúdený a dostal doživotný zákaz súdenia a sudca Štefan Michalík môže súdiť ďalej?