Efektívna právna úprava podľa OECD
Na úvod treba pripomenúť dlhodobú nespokojnosť s absenciou efektívnej legislatívnej úpravy trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb pracovnej skupiny OECD pre podplácanie zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách („WGB“). V tejto skupine Slovensko mohlo Slovensko stratiť členstvo, ak by sa naša právna úprava nemodifikovala. WGB totižto nepovažuje súčasne platnú právnu úpravu tzv. nepravej/nepriamej zodpovednosti právnických osôb upravenú v slovenskom Trestnom zákone za efektívnu a spĺňajúcu požiadavky Dohovoru OECD (Dohovor OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách).
Budeme mať nový zákon o trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb?
História právnej úpravy a pokusy jej zavedenia
Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb bolo navrhované pri rekodifikácii trestného práva v roku 2005, avšak k jej schváleniu nedošlo. Rovnako tak bol odmietnutý samostatný zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb a to až dvakrát, najprv v roku 2006 a následne v roku 2007. Vo všetkých prípadoch išlo o tzv. priamu zodpovednosť právnických osôb, kedy sa voči právnickým osobám vyvodzujú priame tresty, pričom tieto nie sú podmieňované trestným stíhaním fyzickej osoby.
K zavedeniu trestnej zodpovednosti právnických osôb do právneho poriadku SR v podobe tzv. nepriamej trestnej zodpovednosti došlo prijatím zákona č. 224/2010 Z. z. Týmto zákonom sa zaviedli nové trestnoprávne sankcie v podobe dvoch ochranných opatrení voči právnickým osobám: zhabanie peňažnej čiastky a zhabanie majetku.
Návrh zákona o trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb
Návrh zákona upravuje podmienky:
- trestnej zodpovednosti právnických osôb,
- druhy trestov a ochranných opatrení ukladaných právnickým osobám a
- postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov, ak je obvineným právnická osoba.
V ďalších novelizačných článkoch sa navrhuje vykonanie novelizácie značného počtu súvisiacich zákonov (viac ako 70 zákonov).
Tento navrhovaný zákon by mal zohľadniť jeden z prístupov, ktorý odporúča práve OECD, predovšetkým je potrebné zaviesť efektívny systém sankcií pre právnické osoby tak, aby bol oddelený od systému konfiškácií vo forme zhabania majetku resp. peňažnej čiastky, spomenutých pri nepriamej zodpovednosti právnických osôb. Druhy trestov budú pre právnické osoby určené osobitne, pôjde napríklad o:
- zrušenie právnickej osoby,
- prepadnutie majetku,
- peňažný trest,
- prepadnutie veci alebo inej majetkovej hodnoty,
- zákaz činnosti,
- zákaz vykonávania verejných zákazok, verejnej súťaži,
- zákaz prijímania dotácií a subvencií, alebo
- uverejnenie rozsudku .
V rámci svojich ustanovení by mal zákon vymedzovať tak hmotnoprávnu ako aj procesnoprávnu úpravu a tak isto i základné pojmy, predmet úpravy, miestnej pôsobnosti, možnej imunity niektorých právnických osôb, rozsah kriminalizácie – výpočet trestných činov, účinnú ľútosť, premlčanie, sankcie, procesné inštitúty ako predvolanie a predvedenie, výsluch a záverečnú reč, výkon trestov a podobne. Aká bude jeho skutočná podoba sa budeme môcť dozvedieť už onedlho, pretože momentálne je znenie dlhodobo očakávaného návrhu nového zákona v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Záver
To, že priama trestná zodpovednosť právnických osôb u nás neexistuje je dôsledok skutočnosti, kedy mnohé pokusy o jej zavedenie v minulosti zlyhali. Doterajším neúspechom zavedenia takejto trestnoprávnej zodpovednosti je aj veľký protiargument jej zavedenia, kde ide práve o vzťah k zásade individuálnej zodpovednosti za zavinenie (páchateľ trestného činu je ten, kto trestný čin spáchal sám a zároveň ide o fyzickú osobu), k zásade personality trestov a zároveň neschopnosti právnickej osoby niesť vôľovú zodpovednosť s možnosťou výberu konať v súlade s právom alebo proti právu. Napriek tomu sa s veľkou pravdepodobnosťou pomaly schyľuje k prelomovému prijatiu zákona, ktorý bude mať špeciálnu povahu k Trestnému zákonu a zabezpečí adresnejšie trestanie právnických osôb.
