Teoretické prístupy
Teoretických prístupov sa pri riešení trestnej zodpovednosti právnických osôb uplatňuje niekoľko a pri špecifikácii možno vychádzať z poznatkov vedy trestného práva a už existujúcich modelov trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb.
Priama trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb
Najmä pre anglosaský systém práva (aj pre niektoré členské štáty Európskej únie ako napr. Holandsko, Francúzsko, Portugalsko) je príznačný model tzv. priamej trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb, kedy sa voči právnickým osobám vyvodzujú štandardné tresty, pričom tieto nie sú podmieňované trestným stíhaním fyzickej osoby. Právnickej osobe, tak môže byť uložené:
- zrušenie právnickej osoby,
- prepadnutie majetku,
- peňažný trest,
- prepadnutie veci alebo inej majetkovej hodnoty,
- zákaz činnosti,
- zákaz vykonávania verejných zákazok, verejnej súťaži,
- zákaz prijímania dotácií a subvencií, alebo
- uverejnenie rozsudku.
Nepriama trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb
Pri kontinentálnom systéme práva sa uplatňuje model tzv. nepriamej trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, kde formálno-právne trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb síce nie je vyjadrená a trestne zodpovedné sú len fyzické osoby, ktoré konajú v mene právnickej osoby, ale zákon súčasne umožňuje právnickým osobám v trestnom konaní uložiť niektoré trestnoprávne sankcie, ktoré nie sú definované ako tresty. V tomto prípade o tzv. vedľajšie dôsledky trestného činu fyzickej osoby, ktoré sa pričítajú právnickej osobe.
Administratívnoprávna zodpovednosť právnických osôb
Tretím prístupom k chápaniu protiprávnej činnosti právnických osôb je postihovanie tohto konania normami administratívnoprávnej povahy a nie normami trestného práva. Takáto forma trestania je príznačná pre Nemecko.
Akú úpravu obsahuje slovenský právny poriadok?
K dnešnému dňu zákon. č. 300/ 2005 Z. z. Trestný zákon („TZ“) v znení neskorších právnych predpisov upravuje iba nie veľmi efektívnu tzv. nepravú/nepriamu trestnoprávnu zodpovednosť v § 83a – 83b TZ, kde právnickej osobe po naplnení znakov skutkovej podstaty hrozí sankcia vo forme ochranného opatrenia: zhabania peňažnej čiastky alebo zhabania majetku.
Zavedením takejto nepravej trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb v roku 2010 Slovensko síce "akoby" materiálne naplnilo požiadavku zaviesť a uznať trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb, dodnes však skutočná priama trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb nie je formálno-právne vyjadrená aj preto, že právnická osoba v zmysle zásad slovenského trestného práva nemá zodpovednosť za zavinenie, ktoré je podmienkou trestnej zodpovednosti. Takáto úprava nepriamej trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb sa ukázala ako absolútne neúčinná, pretože podľa dostupných štatistických údajov k dnešnému dňu sa neeviduje využitie týchto ustanovení (§ 83a- § 83b TZ) v praxi. Ani po piatich rokoch od ich zavedenia k ich aplikácii nedošlo a v konečnom dôsledku v trestnom konaní nebola postihnutá žiadna právnická osoba.
Akým smerom sa uberá právna úprava v Slovenskej republike?
Ministerstvo spravodlivosti SR nadviazalo na reálnu potrebu takejto právnej úpravy a zriadilo pracovnú skupinu ministra spravodlivosti (v roku 2013), ktorá mala za úlohu pripraviť návrh nového osobitného zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorý upravuje tzv. priamu trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb (o tom, čo tento zákon obsahoval si môžete prečítať ---> TU). Podobnou cestou úpravy vo forme osobitného zákona sa vybrali napríklad aj naši susedia v Poľsku, Maďarsku, Rakúsku, či Česku. Napriek tomu, že pracovná skupina bola pred dvomi rokmi zriadená, osobitnú právnu úpravu v SR ani dnes nemáme.
