Kauza emisií v skratke
Začiatok
Predaj voľných emisných kvót má začiatky 15. októbra 2008 v samotnom schválením predaja vládou SR. Následne štát 13. novembra 2008 uzavrel s Interblue Group zmluvu, v ktorej predal jednu tonu emisií za 5,05 EUR. Dohromady sa takto predalo firme Interblue Group až 15 miliónov ton voľných emisných kvót. V decembri 2008 došlo k zverejneniu a širokej medializácia kauzy. Následne bolo v tejto veci podaných niekoľko trestných oznámení s podozrenia, okrem iného, zo spáchania trestných činov zneužitia právomocí verejného činiteľa a porušenia povinností pri správe cudzieho majetku.
Interblue Group
Spoločnosť Interblue Group vznikla v júni 2008. Jej sídlom bola garáž v americkom meste Snohomish v štáte Washington. Pokiaľ ide o formu obchodnej spoločnosti išlo o tzv. Limited liability company, pričom túto formu možno prirovnať k slovenskej spoločnosti s ručením obmedzeným. Štatutárnym orgánom spoločnosti Interblue Group bola v tejto dobe Dánka Jana Lütken a Švajčiar Hans Grob. Existencia spoločnosti nevydržala ani len dva roky. Konkrétne 29. decembra 2009 bola Interblue Group zrušená a následne jej práva prevodom získala firma Interblue Group Europe sídliaca vo Švajčiarsku. O podozrivú firmu sa začala po niekoľkých mesiacoch zaujímať okrem slovenský orgánov aj FBI.
Slovenské obchodovanie s emisiami
Členské štáty EÚ začali obchodovať s emisnými kvótami AAU (Assigned amount units) v súlade so záväzkami Európskej únie o znižovaní emisií CO2. Miestom takéhoto obchodovania sú komoditné burzy. V roku 2008 začalo s týmito zvyšnými emisnými kvótami obchodovať Ministerstvo životného prostredia SR, pretože Slovensku ostala nadbytočná časť. Tá sa nakoniec predala v objeme 15 miliónov ton emisných kvót. Ministerstvo predalo nadbytočné emisné kvóty firme Interblue Group v cene 5,05 EUR za tonu. SR pri tomto obchode prišla zhruba o 66 miliónov EUR. Dôvodom je skutočnosť, že kvóty SR predala takmer o polovicu lacnejšie ako napríklad susedia Česko, Ukrajina či Maďarsko. Pre porovnanie v Maďarsku predali tonu za 13 EUR a v Česko a Ukrajina približne za 10 EUR.
Čo na to generálny prokurátor?
Vyšetrovanie orgánov činných v trestnom konaní v tejto kauze trvalo štyri roky. V októbri 2013 bolo ukončené zastavením trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pretože skutok podľa vyšetrovateľa nebol trestným činom. Reakcia na takýto záver zo strany Ministerstva životného prostredia SR mala podobu sťažnosti, ktorú však prokurátor Úradušpeciálnej prokuratúry zamietol ako nedôvodnú. Napriek tomu však chce generálny prokurátor Jaromír Čižnár podľa hovorkyne Generálnej prokuratúry preskúmať už zastavené vyšetrovanie celej emisnej kauzy: „Generálny prokurátor vydal pokyn na preskúmanie spisového materiálu v trestnej veci týkajúcej sa emisií a účelom preskúmania bude vyhodnotiť dôvodnosť zastavenia trestného stíhania.“ uviedla hovorkyňa generálnej prokuratúry Andrea Predajňová.
Ak by generálny prokurátor mal na vec iný názor ako vyšetrovateľ, môže uznesenie o zastavení trestného stíhania zrušiť. Zrušovanie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní je upravené v ôsmej hlave Trestného poriadku. Podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktorému predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Následne prokurátor vo veci rozhodne sám alebo prikáže orgánu o ktorého rozhodnutie spravidla ide, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
