Vyšetrovanie
Tieto skutky holohlavých útočníkov sa odohrali v októbri minulého roku 2013 odkedy ubehlo niekoľko mesiacov a napriek tomu, že exitujú detailné kamerové zábery útočníkov, príslušníci policajného zboru vzniesli obvinenie na útočníkov až 28. januára 2014. To sa nepáči viacerým občanom, ale i poslancom NR SR a tak práve opoziční poslanci iniciovali zasadnutie Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť a Ústavnoprávneho výboru. Nitrianska polícia po štyroch mesiacoch od spáchania skutku obvinila piatich mužov, ktorí boli v cele policajného zaistenia a vyšetrovateľ spracoval podnet na návrh na ich vzatie do väzby. Tento návrh však prokurátorka nepovažovala za potrebný a obvinené osoby budú stíhané na slobode.
Prešetrovanie postupu okresného prokurátora
Samotný postup prokurátora bude skúmať aj Generálna prokuratúra („GP“), čo uviedla pre TASR hovorkyňa GP Andrea Predajňová. „Dnes ráno bol na Generálnu prokuratúru SR doručený spisový materiál a po jeho preskúmaní sa vyhodnotí postup dozorujúceho prokurátora od začiatku trestného stíhania. Rozhodnutím prokurátora Okresnej prokuratúry v Nitre boli obvinení prepustení. GP SR preto bude tiež vyhodnocovať dôvodnosť prepustenia obvinených.“
Aké pozná Trestný poriadok dôvody väzby?
Procesný kódex trestného práva (zákon číslo 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, v znení neskorších predpisov) dovoľuje vziať obvineného do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že:
- ide o tzv. útekovú väzbu: obvinený ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest,
- ide o tzv. kolúznu väzbu: obvinený bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo
- ide o tzv. preventívnu väzbu: obvinený bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.
Kvalifikácia trestného činu
Vzhľadom na skutočnosť, že exitujú videá, na ktorých je zachytený presný priebeh útoku, je prinajmenšom zaujímavá dĺžka doby vznesenia obvinenia. Medializovali sa rôzne informácie prečo je tomu tak, jedna z nich sa odvolávala na náročné vyšetrovanie priebehu skutku a následkov, najmä na znalecké dokazovanie ujmy na zdraví. Prečo vyšetrovatelia toľko čakali so vznesením obvinenia, keď z videa je zrejmé že sa skutok stal a sú známi aj páchatelia je otázne.
Výtržníctvo
Následkom takéhoto konania bolo minimálne zjavné narušenie verejného poriadku a pokojného občianskeho spolunažívania, čo predstavuje objekt trestného činu Výtržníctva podľa § 364 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, v znení neskorších predpisov („TZ“). Samozrejme takýmto konaním, keď páchateľ slovne alebo fyzicky na mieste verejnom alebo verejnosti prístupnom sa dopustí hrubej neslušnosti alebo výtržnosti v takej forme, že napadne iného môže ohroziť aj ďalšie záujmy akými sú život, zdravie, majetok, ktorým toto ustanovenie poskytuje sekundárnu ochranu. Za naplnenie tejto skutkovej podstaty hrozí páchateľom trest od šesť mesiacov s hornou hranicou najviac tri roky odňatia slobody.
Ublíženie na zdraví
V prípade, ak bola spôsobená obetiam tohto útoku ujma v podobe ublíženia na zdraví je možné útočníkov obviniť zo spáchania trestného činu Ublíženia na zdraví podľa § 156 TZ. Problematické sa v tomto ohľade môže stať dokazovanie v podobe znaleckých posudkov, keďže podľa výkladu pojmov TZ (§ 123) sa ublížením na zdraví rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Zákon však presne nekonkretizuje takúto minimálnu dobu sťaženého obvyklého spôsobu života. V praxi sa mnohokrát názor súdu prikláňa k už skorej judikovanej dobe, ktorá predpokladá najmenej sedem dní, kedy porucha zdravia poškodeného mala taký dopad, že osoba sedem a viac dní mala sťažený obvyklý spôsob života (R 16/1986). Aj napriek v praxi akceptovanej dobe nejde o záväznú podmienku.
Druhá alternatíva s vyšším trestom odňatia slobody, štyri až desať rokov resp. najviac 10 až 15 rokov, je situácia pokiaľ by páchatelia spôsobili obeti ťažkú ujmu na zdraví. Vtedy by takýmto úmyselným útokom muselo dôjsť k vážnej poruche zdravia alebo k vážnemu ochoreniu a k niektorému z taxatívne uvedených následkov v TZ (§ 123 ods. 3). Napríklad ak by obeti spôsobili poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas čo TZ definuje ako poruchu, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť v trvaní najmenej 42 dní (kalendárnych), počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. V prípade spomínaného útoku však zrejme pôjde o použitie prísnejšej skutkovej podstaty ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 2 TZ v podobe závažnejšieho spôsobu konania (násilie, surový spôsob konania), kedy páchateľ môže dostať päť až dvanásť rokov odňatia slobody.
Za čo útočníkov nakoniec obvinili?
Policajt začal trestné stíhanie vo veci trestných činov ublíženia na zdraví a výtržníctva. Ani v jednom z prípadov neboli preukázané znaky extrémizmu. Páchatelia teda v konečnom dôsledku môžu dostať trest vo výške päť až dvanásť rokov odňatia slobody.
