# občianske právo
Poslanec Národnej rady SR, Alojz Hlina navrhuje zmeny v Notárskom poriadku, ktoré sa majú dotknúť odmeňovania notárov.
Jednou zo základných podmienok, coditio sine qua non, pre rozhodovanie súdov v akejkoľvek právnej veci je vecná legitimácia. Samozrejme, musí byť daná ako na strane žalobcu, tak aj na strane žalovaného. Následkom tohto nedostatku je odmietnutie podania. Prečítajte si pre aké dôvody odmietol dovolanie Najvyšší súd Slovenskej republiky, vo veci určenia dediča poručiteľa.
Predkladateľom návrhu zákona č. 420/2004 Z.z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov je tentokrát Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Pozrime sa na tento návrh zákona detailnejšie.
Predkladaný návrh zákona o mimoriadnom jednorazovom oddlžení obyvateľstva reaguje na skutočnosť, že naša republika zlyháva v boji proti úžere a to nielen v oblasti občianskeho práva, ale aj trestnej.
Podľa súčasnej právnej úpravy sa tento inštitút uplatňuje v sporových konaniach, kde pochopiteľne vedľajší účastník podporuje či už odporcu alebo navrhovateľa k výslednému úspechu v konaní.
V uvedenej právnej veci navrhovateľka podaným návrhom sledovala opätovné prejednanie dedičstva, nakoľko bolo zistené, že tento mal vo svojom výlučnom vlastníctve majetok, ktorý v pôvodnom dedičskom konaní nebol prejednaný.
Rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky týkajúce sa namietaného porušenia práva na spravodlivý proces v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v súvislosti so zriadením exekučného záložného práva.
V právnych vzťahoch, kde na jednej strane stojí spotrebiteľ ako fyzická osoba a na druhej strane podnikateľ, je spotrebiteľova strana považovaná vždy za tú nevýhodnejšiu a slabšiu. Aj z tohto dôvodu sa v parlamente ocitla ďalšia novela zákona o ochrane spotrebiteľa.
Prečítajte si návrh poslanca Daniela Lipšica na novelu zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa zároveň mení aj zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Vlastník neskolaudovanej stavby rodinného domu bez súpisného čísla, ktorá bola predmetom dražby, sa podaním žaloby domáhal určenia neplatnosti dražby vykonanej na návrh záložného veriteľa. Mal za to, že v čase vykonania dražby záložné právo k uvedeným nehnuteľnostiam neexistovalo a že počas dražby bola porušená zásada verejnosti dražobného procesu tým spôsobom, že bola obmedzená účasť verejnosti na dražbe uzamknutím dražobnej miestnosti.