Rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie
Okresný súd Trenčín uznesením návrh dedičky na prejednanie majetku po poručiteľovi podľa ustanovenia § 43 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odmietol. Svoje rozhodnutie oddôvodnil skutočnosťou, že navrhovateľka nedoplnila neúplne podaný návrh napriek tomu, že bola zo strany súdu na takéto konanie vyzvaná a zároveň aj poučená o následkoch nedoplnenia učineného podania v stanovenej lehote.
Navrhovateľka sa proti tomuto rozhodnutiu odvolala, avšak Krajský súd Trenčín rozhodnutie súdu nižšieho stupňa potvrdil ako vecne správe. V odôvodnení (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 5Cdo241/2013, z 9. apríla 2014) poukázal na to, že konanie o novoobjavenom dedičstve sa podľa § 175x ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku začne na návrh. Ďalej uviedol, že v oddôvodnených prípadoch je možné začať toto konanie aj bez návrhu a zároveň nie je možné vylúčiť, že bude podaný osobou, ktorá doposiaľ nevystupovala v pôvodnom konaní ako účastník dedičkého konania. Uviedol, že navrhovateľka ani do rozhodnutia odvolacieho súdu nedoplnila svoje podanie, konkrétne nepredložila úmrtný list, neuviedla posledné bydlisko poručiteľa a ani informácie o pôvodnom dedičskom konaní a z týchto dôvodov prvostupňový súd nemohol v konaní pokračovať. Vyslovil súhlas s odmietnutím návrhu v súlade s vyššie spomínaným ustanovením.
Konanie pred dovolacím súdom
Navrhovateľka podala proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, navrhovala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Mala zato, že rozhodnutiami súdov jej bola odňatá možnosť konať, nakoľko odmietli jej návrh bez toho, aby k tomu boli splnené procesné predpoklady. Údaje a listiny požadované zo strany súdov nemala v dispozícii z toho dôvodu, že poručiteľ zomrel v roku 1940. Zastávala názor, že v tejto právnej veci bolo povinnosťou súdu tieto zadovážiť z vlastnej iniciatívy, nakoľko súd mohol konať aj ex offo.
Podanie dedičky bolo označené ako návrh na začatie konania o novoobjavenom dedičstve, avšak nebolo z neho úplne zrejmé, či v minulosti prebehlo dedičské konanie po poručiteľovi, či je toto podanie potrebné považovať ako návrh na začatie konania alebo ako podnet. Napriek uvedenému najvyšší súd konštatoval, že záver súdov o splnení predpokladov pre odmietnutie návrhu bol každopádne nesprávny.
Uviedol, že súd môže odmietnuť návrh len vtedy, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky, a to neodstránenie vád podania zo strany účastníka po učinenej výzve súdu spolu s poučením o následkoch a zároveň reálnej nemožnosti pokračovať v konaní. V uvedenej právnej veci nedostatky podania podľa názoru dovolacieho súdu neboli neodstrániteľnou prekážkou, pre ktoré by súd prvého stupňa mohol návrh odmietnuť a zároveň brániaca prejednaniu návrhu dedičky.
Aj keď navrhovateľka nepredložila súdu úmrtný list, predložila iný hodnoverný doklad, ktorý mali vziať súdy do úvahy.
Ďalej Najvyšší súd uviedol, že Občiansky súdny poriadok predpokladá pri podaní tohto návrhu okrem všeobecných náležitostí podania aj označenie osôb, ktoré by mohli byť dedičmi poručiteľa, uvedenia čo sa návrhom sleduje a pripojenie listinných dôkazov. Týmto spôsobom zákonodarca zaviedol určité prvky sporového konania do dedičského konania dotýkajúceho sa novoobjaveného majetku, nestráca ani takéto dedičské konanie charakter nesporového konania, ktorého hlavným cieľom je usporiadanie majetkových vzťahov po smrti poručiteľa. Zmyslom podania takéhoto návrhu je zabezpečenie usporiadania dedičstva aj po právoplatnom skončení dedičského konania, ak nezahŕňalo všetok poručiteľov majetok.
Najvyšší súd konštatoval, že v dedičkom konaní, ktoré je konaním nesporovým, nie je možné striktne aplikovať ustanovenia § 79 a 43 OSP, tak ako v sporových konaniach. Inak povedané, ustanovenie § 175x OSP nič nemení na charaktere nesporového konania v prípade dedičského konania, kde sa uplatňuje zásada vyšetrovacia a preto nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti navhrovateľkou mali súdy nahradiť svojou vlastnou činnosťou.
Najvyšší súd mal zato, že z podania učineného navrhovateľkou bolo zrejmé, že kto ho pdáva, akej veci sa týka a čoho sa navrhovateľka domáha. Okrem toho z neho vyplývali aj základné údaje potrebné na prejednanie dedičstva a označenie nezahrnutého majetku. Skutočnosti, ktoré súdu z podania neboli známe, si mohol zadovážiť od tretích osôb alebo inštitúcií, ktoré by mohol potrebovať pre rozhodnutie vo veci samej.
Na základe týchto skutočností dovolací súd dospel k záveru, že v uvededenj právnej veci došlo k obmedzeniu možnosti konať pred súdom, preto napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Napokon stanovisko najvyššieho súdu v tejto právnej veci znelo:
„Aj keď konanie o novoobjavenom majetku poručiteľa začalo na návrh, má nesporovú povahu a uplatňuje sa v ňom vyšetrovacia zásada, so zreteľom na ktorú je objasnenie skutkového stavu vecou súdu.“
