Ako znie predmetné ustanovenie zákona?
Podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení: „Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.“
Postup súdu Okresný súd Bratislava I. uznesením nepripustil vstup vedlajšieho účastníka, konkrétne občianske združenie do konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých. V oddôvodnení uznesenia uviedol, že z dikcie ustanovenia § 93 OSP je zrejmé, že vedľajšie účastníctvo prichádza do úvahy len v sporových konaniach, kde svoju účasť odvodzuje od účasti v konaní navrhovateľa alebo odporcu. Nakoľko je v nesporových konaniach vedlajšie účastníctvo vylúčené, neprichádza do úvahy ani v tejto právnej veci.
Podaným odvolaním občianske združenie nedosiahlo väčší úspech, nakoľko krajský súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil. V plnom rozsahu sa stotožnil s oddôvodnením súdu prvého stupňa a stotožnil sa s jeho názorom, že vedľajšie účastníctvo je v zmysle § 93 OSP prípustné iba v konaniach sporových (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 2 Cdo410/2013, z 31. marca 2014).
Aj proti tomuto rozhodnutiu podalo občianske združenie dovolanie, v ktorom napadlo napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie odvolaciemu súdu. Totižto zastávalo názor, že obdobný vstup vedľajšieho účastníka na strane maloletého dieťaťa akceptovali viaceré súdy. Toto oprávnenie je možné odvodiť aj z dikcie zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí. Ďalej v dovolaní uviedlo, že aj samotné ustanovenie § 93 pripúšťa vstup združenia do konania, pretože ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Týmito sú napríklad antidiskriminačný zákon, alebo o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.
Občianske združenie namietalo, že mu bola postupom odvolacieho súdu odňatá možnosť konať pred súdom a to prostredníctvom nesprávneho procesného postupu zo strany súdu. Tým mala byť znemožnená realizácia jeho procesných práv, ktoré mu zákon, konkrétne Občiansky súdny poriadok priznáva. Dovolací súd preto skúmal, či postup súdov nevykazuje znaky odňatia možnosti konať pred súdom.
V tejto právnej veci Najvyšší súd SR konštatoval, že vedľajšie účastníctvo predstavuje formu spoločenstva účastníkov v civilnom sporovom konaní. Ide o osobu odlišnú od účastníka, ktorá sa konania zúčastňuje aby pomohla zvíťaziť v spore navrhovateľovi alebo odporcovi a vystupuje v ňom na strane jedného z nich. Je motivovaný víťazstvom toho ktorého účastníka. Obdobná motivácia je daná alebo právnym záujmom vedľajšieho účastníka na výsledku konania.
Prostredníctvom výkladu predmetných ustanovení Najvyšší súd dospel k záveru, že vedlajšie účastníctvo je vzhľadom na uvedené prípustné len v konaniach sporového charakteru. Preto sa priklonil k záverom okresného súdu a krajského súdu, podľa rozhodnutí ktorých nie je vedlajšie účastníctvo prípustné v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, nakoľko toto konanie je nesporovým konaním. Preto postup súdov nižšieho stupňa nemohol založiť existenciu vady konania v zmysle § 237 písm. f OSP a tým pádom ani prípustnosť podaného dovolania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti podané dovolanie odmietol.
V tejto právnej veci napokon Najvyšší súd SR konštatoval, že vedľajšie účastníctvo v zmysle ustanovenia § 93 Občianskeho súdneho poriadku je pojmovo vylúčené v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.
