Právna úprava
Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.[1] Podľa tohto zákona osobou, ktorá má nárok na rodičovský príspevok je rodič dietaťa, osoba, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo manžel (manželka) rodiča dieťaťa pokiaľ žije s rodičom dieťaťa v spoločnej domácnosti. Tento nárok vzniká oprávnenej osobe vtedy, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a má trvalý alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky. Rodičovský príspevok je poskytovaný na deti do troch rokov veku, alebo do šiestich rokov veku, ak ide o dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúce starostlivosť rodičov, alebo ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Výška rodičovského príspevku je 203,20 eur/mesačne.
Navrhované zmeny
Schválením vládneho návrhu tohto zákona by mala oprávnenej osobe vzniknúť možnosť preniesť maximálne 6 mesiacov z celkového trvania doby poberania rodičovského príspevku do doby po uplynutí trvania poberania rodičovského príspevku. Možnosť tohto prenesenia by však mala trvať len do dosiahnutia 12 roku veku dieťaťa. Následne má oprávnená osoba, ak je v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu povinnosť oznámiť zamestnávateľovi výber preneseného rodičovského príspevku a to
v trvaní 1 až 14 dní 14 dní vopred,
v trvaní 15 dní až 1 mesiac 1 mesiac vopred a
v trvaní viac ako 1 mesiac 2 mesiace vopred.
Oprávnená osoba má túto oznamovaciu povinnosť z toho dôvodu, aby bolo možné administratívne pripraviť výplatu rodičovského príspevku. Platiteľom príspevku je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Následne by tak mal tejto osobe vzniknúť nárok na pracovné voľno na takto oznámený čas, za čo je ale nebude patriť plat. Zamestnávateľ by nemal tejto osobe následne zadávať pracovné úlohy a po uplynutí doby výberu rodičovského príspevku sa oprávnená osoba vracia na svoje pracovné miesto. Osoba poberajúca rodičovský príspevok tiež nemá nárok na vyplácanie dávky v hmotnej núdzi, táto sa však po uplynutí doby výberu rodičovského príspevku automaticky obnovuje. Týmto sa zabraňuje súbehu dávky a rodičovského príspevku.
Zmena dotýkajúca sa zákonníka práce
Primerane k ustanoveniam, ktorými sa dopĺňa zákon o rodičovskom príspevku, bolo potrebné zmeniť aj ustanovenie doterajšieho § 166 ods. 4 Zákonníka práce; toto doterajšie ustanovenie predpokladá, že zamestnanec si môže dohodnúť so zamestnávateľom dovolenku, pokiaľ to jeho potreby vyžadujú. Keďže však v zákone o rodičovskom príspevku dochádza k podrobnej úprave tohto inštitútu, v novom znení § 166 ods. 4 sa odkazuje práve na túto úpravu.
Aké pozitíva prináša vládny návrh zákona?
možnosť rodiča poberajúceho rodičovský príspevok nevyčerpať ho v zákonom stanovenej nepretržitej lehote a možnosť preniesť si ho do budúcnosti na obmedzenú dobu a využiť ho podľa svojich potrieb;
možnosť rodiča požiadať o výplatu rodičovského príspevku a zostať s dieťaťom doma aj keď je zaradený v pracovnom procese. Rodič nestráca prácu a zamestnávateľ nemá žiadne výdavky nakoľko rodičovi nepatrí plat. Na takéhoto zamestnanca sa pozerá, ako keby bol na tzv. neplatenom voľne;
flexibilnejšie prispôsobenie pracovnej zaneprázdnenosti rodiča počas dlhšieho voľna dieťaťa, choroby dieťaťa alebo liečenia mimo miesta bydliska;
pro-rodinná orientácia zákona;
zamestnávateľovi nevznikajú ďalšie dodatočné náklady.
Poznámky pod čiarou:
[1] Zákon č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.