Z dôvodnej správy k návrhu zákona je zrejmé, že účelom návrhu zákona je parciálna transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11 z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES, ktorá vymedzuje predpoklady nestranného a nezaujatého výkonu mediácie a novým spôsobom definuje štandard alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov v členských štátoch Európskej únie.
Vplyv sekundárneho práva EÚ na právny poriadok Slovenskej republiky
Je všeobecne známe, že sekundárne právo EÚ je potrebné „preniesť“ do právnych poriadkov členských štátov za účelom zosúladenia medzinárodnej právnej úpravy. Rovnako tomu tak bude aj v prípade vyššie spomínanej smernice, ktorú bude realizovať Ministerstvo hospodárstva SR spolu s Ministerstvom spravodlivosti a to prostredníctvom samostatného návrhu zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorý je v súčasnosti predložený do legisaltívneho procesu.
Na základe transpozície smernice do zákona pribudnú
Predkladateľ si stanovil za úlohu definovať spotrebiteľský spor na účely mediácie, presne vymedziť povinnosti mediačného centra a mediátora, upraviť odchýlky dojednávania, trvania a zániku dohody o začatí mediácie pre prípad spotrebiteľských sporov upraviť odmeňovanie mediátora v súvislosti s riešením spotrebiteľských sporov, zaviesť transparentnosť zverejňovania a poskytovania informácii mediátorom a mediačným centrom, precizovať požiadavky odbornej prípravy a odbornej skúšky mediátora a jeho ďalšieho vzdelávania, precizovať požiadavky na činnosť mediačného centra, precizovať okamih skončenia mediácie.
Spotrebiteľský spor
Definícia spotrebiteľského sporu by sa mala vykladať extenzívne a zároveň v súlade so zákonom č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého je spotrebiteľským sporom spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou
Novinky v zákone o mediácii
Pre dôsledné naplnenie smernice je potrebné ustáliť zákonné povinnosti mediátora. Prostredníctvom explicitného vymedzenia okruhu povinností ja zároveň vyriešia aj výkladovo sporné otázky. Zavedie sa prvé pravidlo odmeny mediátora, ktorú bude hradiť dodávateľ alebo jeho právny nástupca. Ustáli sa aj miesto výkonu činnosti mediátora, ktoré sa rovnako pri spotrebiteľských sporoch bude zapisovať do registra mediátorov. Obdobne to bude pri sídle mediačného centra. V dôsledku transpozície smernice bude možné uzatvoriť dohodu o riešení sporu až po začatí sporu, s následkom jej neplatnosti pri nedodržaní uvedenej podmienky. Zavádza sa oprávnenie Ministerstva spravodlivosti SR vyčiarknuť mediátora či mediačné centrum zo zoznamu vedeného ministerstvom. Sprísnia sa aj podmienky súvisiace s odbornou prípravou mediátora a následnou skúškou. Rovnako tomu bude pri ďalšom vzdelávaní mediátorov. Novinky nájdeme aj v usporiadaní štatútu mediačného centra a zavedie sa aj nový dôvod a prípad skončenia meidácie.
Rozprava k zákonu o mediácii
V súvislosti s pripravovanými zmenami sa bude dňa 15.06.2015 na pôde Gréckokatolíckej teleologickej fakulty Prešovskej univerzity so začiatkom o 13:00 hod konať rozprava k zákonu o mediácii. Účasť na rozprave je určená odbornej verejnosti v záujme zaujatia stanoviska k spracovanému návrhu zákona.
