# judikatúra
Generálny advokát Rantos sa vo štvrtok, 25. februára, vyjadril ku dvom otázkam, ktoré boli položené Súdnemu dvoru Európskej únie v spojených veciach C-804/18 IX/WABE eV a C-341/19 MH Müller Handels GmbH/MJ.
V nedávno zverejnenom prípade, v ktorom rozhodoval Súdny dvor EÚ, sa posudzovala prax zamestnávateľa, ktorý si určil dátum na predloženie potvrdenia o zdravotnom postihnutí jeho zamestnancov a od tohto dátumu následne odvíjal vyplácanie príplatku ku mzde. Ako uvedené posúdil Súdny dvor s ohľadom na diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia, sa dočítate ďalej.
Krajský súd v Bratislave sa v spore dvoch obchodných spoločností zaoberal otázkou, či žalobcom navrhnutý dôkazný prostriedok – nahrávka rozhovoru z obchodného rokovania, je v konaní prípustný, hoci bol vyhotovený bez súhlasu osoby v konaní. Odpoveď a podrobnejšie odôvodnenie si prečítate v tomto článku.
Súd môže v konaní rozhodnúť rozsudkom pre zmeškania žalobcu ako aj rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. V dnešnom článku sa dočítate, akého konania resp. nekonania sa musí žalovaný dopustiť, aby došlo k vydaniu tohto druhu rozsudku a pozrieme sa tiež na prípad, kedy súd pri jeho vydaní pochybil na oboch inštanciách.
O tom, za akých okolností bude môcť členský štát uložiť správnemu orgánu túto povinnosť a naopak kedy ju bude môcť obmedziť, hovorí prípad Johannes Dietrich a Norbert Häring proti Hessischer Rundfunk, o ktorom rozhodol Súdny dvor EÚ rozsudkom zo dňa 26. januára 2021.
Každý subjekt vystupujúci v hospodárskej súťaži má právo na ochranu proti nekalej súťaži. Na to, aby mohlo byť určité konanie kvalifikované ako nekalosúťažné, musia byť splnené tri podmienky a to, že ide o konanie v hospodárskej súťaži, takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Obchodný zákonník nekalú súťaž explicitne zakazuje.
Orgán na ochranu údajov v štáte, kde má prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ svoju hlavnú prevádzkareň v EÚ, má všeobecnú príslušnosť začať súdne konanie pre porušenia GDPR v súvislosti s cezhraničným spracúvaním osobných údajov.
Spoločnosť Booking.com je jednou z najväčších cestovateľských platforiem na svete a preto si bezpochyby udržiava aj svoje dominantné postavenie na trhu. Čo v prípade, ak by Booking.com zneužívala svoje dominantné postavenie? Z verdiktu Súdneho dvora vo veci Wikingerhof GmbH & Co. KG proti Booking.com BV vyplynulo, že hotel používajúci platformu Booking.com môže v takomto prípade podať žalobu na súde členského štátu, v ktorom sa tento hotel nachádza.
Súdny dvor EÚ vydal 11.11.2020 rozhodnutie vo veci C‑61/19 Orange România SA, v ktorom sa venoval súhlasu so spracúvaním osobných údajov ako súčasťou zmluvy obsahujúcej viaceré zmluvné podmienky. V uvedenom prípade Súdny dvor EÚ posudzoval to, či súhlas bolo možné považovať za slobodne daný, konkrétny, informovaný a jednoznačný prejav vôle dotknutých osôb, tak ako to určuje všeobecné nariadenie o ochrane údajov.
Talianska spoločnosť Ferrari je majiteľom viacerých ochranných známok a dizajnov. Azda najslávnejším je ich ikonický model 250 GTO, ktorý patrí k jedným z najdrahších modelov áut na svete. Práve k uvedenému modelu stratila spoločnosť Ferrari v uplynulom období ochranu na ochrannú známku. Naopak, k nemenej slávnemu modelu športového auta Testarossa, populárnemu najmä vďaka americkej televíznej šou „Miami Vice“, si Ferrari ochrannú známku po vyhratom spore ponechať môže. O čo v jednotlivých prípadoch išlo a prečo sa jeden súdny spor Ferrari vyhrať podarilo a druhý nie, si rozoberieme v nasledujúcich riadkoch.