Na to, aby mohol súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného je potrebné, aby išlo o spor, predmetom ktorého je splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku (CSP), t. j. aby išlo o žalobu na plnenie. Ďalej je potrebné, aby vydanie takéhoto rozsudku navrhol žalobca. Pokiaľ má byť takýto rozsudok vydaný bez nariadenia pojednávania je potrebné, aby sa žalovaný bez vážneho dôvodu dopustil nesplnenia povinnosti uloženej uznesením súdu, konkrétne povinnosti vyjadriť sa k žalobe za súčasného poučenia o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a doručenia uznesenia do vlastných rúk (§ 273 CSP). Ak má byť rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní, na strane žalovaného musí dôjsť k jeho neprítomnosti na tomto pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný za súčasného poučenia o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, pričom túto svoju neprítomnosť žalovaný neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami (§ 274 CSP). Ak čo i len jedna z týchto podmienok nebude splnená, súd nebude môcť rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.
Bližšie sa budeme venovať prvej z vyššie uvedených podmienok vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného (t. j. že musí ísť o žalobu na plnenie), ktorá bola predmetom nedávno vydaného uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.12.2020.
V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov, súd rozsudkom pre zmeškanie vo výroku I. určil, že medzi žalobcom a žalovaným nie je právny vzťah z titulu zmluvy o poskytovaní právnej pomoci v zmysle zákona o advokácii, vo výroku II. určil, že medzi žalobcom a žalovaným nie je právny vzťah z titulu zodpovednosti za škodu v zmysle zákona o advokácii, vo výroku III. určil, že žalovaný nevlastní pohľadávku vo výške 929.429,73 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody voči žalobcovi a výrokom IV. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Dôvodom na vydanie rozsudku pre zmeškanie bola podľa súdu skutočnosť, že žalovaný si bez vážneho dôvodu nesplnil povinnosť uloženú uznesením, ktorým bol vyzvaný, aby sa vyjadril k žalobe, pripojil listiny, prípadne označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom žalovaný bol poučený o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že sú splnené procesné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa ustanovenia § 274 CSP.
Súd prvej inštancie následne zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a žalovaný neuspel ani podaním odvolania, preto tento prípad skončil na dovolacom súde. Dovolací súd v tejto veci skonštatoval, že konanie v oboch inštanciách bolo poznačené vadou zmätočnosti a to, že rozsudok pre zmeškanie bol vydaný v konaní o procesne neprípustnom určovacom návrhu.
Žalobca sa totiž žalobou domáhal určenia, že medzi ním a žalovaným neexistuje žiadny právny vzťah, a že žalovaný nie je vlastníkom pohľadávky, teda sa jedná o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP a nie o žalobu o splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP, o ktorej ako jedinej môže súd rozhodnúť (za splnenia ostatných zákonných podmienok) rozsudkom pre zmeškanie. V posudzovanej veci sa jedná o spor o určenie, či tu právo (právny vzťah) je alebo nie je, v ktorej právna úprava vylučuje, aby súd o (určovacej) žalobe rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.
Pokiaľ súd napriek tomu, že nie je splnená niektorá z kumulatívnych podmienok stanovených v ustanovení § 274 CSP (napr. že sa nejedná o spor o splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP), rozhodne na pojednávaní rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, je takýto jeho postup v priamom rozpore so zákonom, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv žalovaného v takej miere, že dochádza k závažnému porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.
Dovolací súd poukázal tiež na skutočnosť, že rozsudok pre zmeškanie žalovaného by vzhľadom na jeho odôvodnenie neobstál ani v prípade, keby išlo o žalobu na plnenie. Okresný súd totiž ako dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný sa v lehote určenej uznesením súdu nevyjadril k žalobe. Ako sme v úvode článku spomenuli, uvedený dôvod predstavuje dôvod pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného o žalobe o splnenie povinnosti bez nariadenia pojednávania podľa § 273 CSP. Naopak dôvodom pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného o žalobe o splnenie povinnosti na pojednávaní podľa § 274 CSP na návrh žalobcu je včas a vážnymi dôvodmi neospravedlnená neúčasť žalovaného na pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný. V tejto súvislosti je irelevantné, že žalovaný sa v skutočnosti bez ospravedlnenia nezúčastnil na pojednávaní, na ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie, keďže odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie (vrátane uvedenia právneho dôvodu pre jeho vydanie) je v rozpore s obsahom súdneho spisu. Aj z tohto hľadiska považoval dovolací súd za nesprávne konštatovanie odvolacieho súdu, podľa ktorého mali byť splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP.
Dovolací súd rozsudok pre zmeškanie žalovaného, ktorý bol vydaný priamo v rozpore s § 274 CSP, považoval za nezákonný, keďže súd prvej inštancie svojim postupom znemožnil, aby sa žalovaný účinne bránil v spore, čím mu znemožnil realizáciu jemu patriacich procesných práv v takej miere, že porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces.
Dovolací súd preto zrušil oba rozsudky a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zdroj: Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.12.2020, sp. zn. 3Obdo/53/2020
