Rodinné právo
Pre oblasť rodinno-právnych vzťahov je typická značná ingerencia do osobnej sféry maloletých detí. Nakoľko sa jedná o jednu z najzraniteľnejších skupín spoločnosti, potreba ich zvýšenej ochrany sa prejavuje aj v právnom poriadku. Súčasná moderná doba prináša množstvo prípadov, kedy nie je úplne jasné, kto je otcom maloletého dieťaťa. Uvedomiť si však treba, že dieťa, ktorého otec by nebol známy, by tak bolo ochudobnené o kontakt s ním, ale aj o práva, ktorými vo vzťahu k svojmu otcovi disponuje, predovšetkým o právo na výživu.
Či už osobne alebo z počutia. Takmer každý človek na Slovensku má skúsenosť s rozvodom manželov a problémami súvisiacimi s platením výživného. Aké sú najúčinnejšie prostriedky ako sa domôcť výživného, ktoré patrí deťom?
Neuznanie zahraničného rodičovstva jedného z mužov tvoriacich pár rovnakého pohlavia je v rozpore s právom na rodinný život a najlepším záujmom dieťaťa. Ústavní súd zrušil rozsudok Najvyššieho súdu č. j. 28 Ncu. 187 / 2015-6, ktorým bol zamietnutý návrh na uznanie rozsudku zahraničného súdu o rodičovstve jedného z mužov tvoriacich homosexuálny pár ku dieťaťu narodenému na základe zmluvy o náhradnom materstve.
"Právnická činnosť je ako cestovanie v čase. Máte pocit, že ste nad prácou strávili hodinu, ale v skutčnosti ubehli už tri." Môže byť však toto konštatovanie ospravedlnením pre šesťročné prieťahy v súdnom konaní o výživnom?
Nie každá žena je schopná z rôznych príčin donosiť dieťa. Nemusí pomôcť ani umelé oplodnenie. Rodičia si podľa nášho právneho poriadku síce môžu dieťa osvojiť, avšak ani tento inštitút nemôže nahradiť pôrod vlastného zdravého dieťa. V niektorých krajinách však zákonodarca našiel riešenie, resp. ponechal rodičom možnosť, aby im dieťa vynosila tzv. náhradná matka. Náhradné materstvo je bežným javom napríklad v Spojených štátoch amerických, kde nejedna známa osobnosť využila tento inštitút. Ako je to u nás?
Starostlivosť o maloleté dieťa podľa zákona vykonáva v prvom rade rodič, resp. obaja rodičia dieťaťa. V niektorých prípadoch však môže byť maloleté dieťa zverené aj do starostlivosti iného rodinného príslušníka, pokiaľ ani jeden z rodičov nespĺňa zákonné predpoklady a nevykonáva starostlivosť o maloleté dieťa riadne. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že súd v konaniach, kde vystupuje maloleté dieťa prihliada v prvom rade na najlepší záujem dieťaťa.
Právna úprava dedičského práva je v súčasnosti uvedená v ustanoveniach § 460 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. V zmysle jeho § 460, sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, pričom oprávnení dediči musia byť známi. Núka sa teda otázka: „Má právo dediť aj dieťa, ktoré sa narodí umelým oplodnením až po smrti poručiteľa?“
Najvyšší súd USA vyhlásil prelomový verdikt. Rozhodol, že homosexuálne páry majú ústavou zaručené právo uzavrieť manželstvo vo všetkých 50 štátoch USA. Sudcovia o tom rozhodli v tesnom pomere hlasov 5:4. Verdikt však nie je právoplatný.
V súvislosti s blížiacou sa účinnosťou Civilného mimosporového poriadku prichádza otázka. Aký vplyv bude mať táto rozsiahla zmena, ktorá samozrejme nezasiahne len inštitút rodinného práva v praxi?
V zmysle starorímskej zásady „matka je vždy istá“ by nemali vznikať pochybnosti o tom, kto je matkou dieťaťa. No v dôsledku medicínskeho pokroku tomu nemusí byť vždy tak. Kto je matkou dieťaťa v zmysle zákona o rodine?
Zákon o rodine vo svojej tretej časti upravuje práva a povinnosti týkajúce sa vyživovacej povinnosti. Výživné slúži, ako súhrn zákonom upravených práv a povinností konkrétnych špecifických osôb, pri zabezpečovaní úhrady odôvodnených osobných materiálnych i nemateriálnych potrieb zákonom vymedzených osôb. Aké poznáme druhy vyživovacích povinností a za akých podmienok na ne vzniká a zaniká nárok?