Materstvo podľa zákona o rodine
Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (zákon o rodine) „Matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila.“ Pozrime sa však na prípady, kedy páry nemôžu získať potomstvo prirodzenou cestou. Metódy asistovanej reprodukcie sa stále viac a viac vyvíjajú s cieľom pomôcť takýmto párom. V prípadoch homológnej (spermie partnera) alebo heterológnej inseminácie (spermie anonymného darcu) ženy, táto žena po umelom oplodnení jej vajíčka dieťa vynosí a porodí. Rovnako z hľadiska právneho nebude problém, ak bude žene dodaný genetický materiál inej ženy, pričom žena, ktorej bol genetický materiál dodaný, dieťa vynosí a porodí. V tom prípade bude matkou žena, ktorá dieťa porodila, nie žena, ktorej genetický materiál bol použitý.
Surogačné materstvo
Čo však v prípade tzv. surogačného materstva? Ide tu o situácie, keď žena nie je spôsobilá vynosiť dieťa (zo zdravotných dôvodov). Známe sú prípady najmä z USA, keď manželské páry uzavrú zmluvu s inou ženou, ktorej je genetický materiál manželského páru implantovaný, a ktorá dieťa vynosí a porodí. Kto bude matkou dieťaťa v takomto prípade podľa slovenského právneho poriadku? V zmysle § 82 ods. 2 zákona o rodine: „Dohody a zmluvy, ktoré sú v rozpore s odsekom 1 (ods. 1 - matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila. pozn.), sú neplatné.“ Teda v týchto prípadoch zákon o rodine jasne stanovuje, že matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila, a to aj v prípade, ak by bolo dohodnuté inak. Ak by teda žena, ktorá nie je schopná vynosiť a porodiť dieťa uzavrela zmluvu s inou ženou, aby vynosila a porodila dieťa splodeného genetickým materiálom ženy, ktorá dieťa nie je schopná vynosiť; takáto dohoda by bola neplatná. Matkou dieťaťa by teda bola žena, ktorá dieťa porodila, nie tá žena, ktorá dodala genetický materiál. Relevantnou skutočnosťou určujúcou materstvo teda nie je pôvodcovstvo genetického materiálu, ale pôrod. Takýmto párom (keď žena nie je schopná vynosiť dieťa) teda zostáva jediná možnosť - adopcia.