Európske právo



Linka 112 predstavuje jednotné európske číslo tiesňového volania. Podľa európskych predpisov sa za účelom zvýšenia ochrany volajúcich a zefektívnenia fungovania tejto linky zaviedla povinnosť členských štátov, zabezpečiť možnosť určenia polohy volajúceho. V rozsudku z 5. septembra sa touto povinnosťou a jej rozsahom zaoberal Súdny dvor EU.



„Ako zástupkyňa SR pred ESĽP, ktorá dlhodobo sleduje a kritizuje prípady týkajúce sa odoberania detí zo starostlivosti biologických rodičov bez relevantných dôvodov a ich adopcií bez súhlasu rodičov, ku ktorým dochádza v niektorých krajinách Rady Európy, vítam rozsudok veľkej komory v prípade Strand Lobben. ESĽP v ňom potvrdil svoju doterajšiu judikatúru, ktorá primárne chráni biologickú rodinu s tým, že rodinné putá majú byť zachované s výnimkou prípadov, keď je to úplne nevhodné pre dieťa. 



Bratislava  6. augusta 2019 -  Európske spoločenstvo si spoločne s členskými štátmi stanovilo záväzky, ktoré majú prispieť k zníženiu skleníkových plynov, zvýšeniu podielu obnoviteľných zdrojov energie na jej celkovej spotrebe, ale tiež k zvýšeniu energetickej efektívnosti. Základné národné ciele Slovenska vychádzajú z klimatickej a energetickej politiky Európskej únie s termínom naplnenia do roku 2020. Národná autorita pre oblasť externej kontroly preverila, aké kroky realizujú zodpovedné ministerstvá v jednotlivých oblastiach. Na základe kontrolných zistení upozorňuje na riziko nesplnenia záväzného slovenského cieľa - dosiahnutie 14% podielu energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej národnej spotrebe. Rezervy vidia kontrolóri tiež v podpore elektromobility či pri výrobe pokročilých biopalív, kde tiež hrozí nesplnenie záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii.



Poslanci ustanovili štyridsaťštyri medziparlamentných delegácií a rozhodli o počte ich členov. Zaradenie poslancov do delegácií následne potvrdili politické skupiny.



Ochranná známka plní v obchodných aj spotrebiteľských vzťahoch podstatnú funkciu, o to viac sa jej navrhovatelia snažia využiť kreativitu, aby potenciálnych zákazníkov oslovili, odlíšili sa a najmä, aby sa vryli do pamäti. Aké sú však hranice tejto kreativity? Hranicu by mali tvoriť akceptované morálne princípy, ale čo možno považovať za morálne nezávadný názov? Možno vetu, ktorá pri vyslovení znie ako nadávka bezproblémovo zapísať ako ochrannú známku? Právny názor generálneho advokáta Bobeka posunie možno aj vaše morálne princípy.



Obdobie letných dovolenie je okrem príjemných zážitkov bohaté aj na meškania letov. Situácia sa zhorší, ak máte lety s priamymi prípojmi a niektorý z nich mešká. Aké nároky máte v takomto prípade? U koho môžete žiadať náhradu? Európsky súdny dvor sa týmito otázkami zaoberal v prípade Českých aerolínií.



Otázka spracovania osobných údajov je s vývojom technológií čoraz naliehavejšia. Ostražitosť pri poskytovaní údajov na rôznych internetových stránkach a platformách je na mieste, čo však ak nie je jednoznačné, komu vlastne vaše údaje plynú? Komu poskytujete svoje údaje, keď na obyčajnej stránke internetového obchodu zakliknete „Páči sa mi to“? A hlavne, kto by mal byť za takéto získavanie a spracovanie údajov zodpovedný? V dnešnom článku vám prinášame obzvlášť zaujímavý prípad riešený Európskym súdnym dvorom, ktorý sa môže týkať aj vašich osobných údajov.



Európsky súd pre ľudské práva dňa 25. júla 2019 zverejnil svoje rozhodnutie z 2. júla 2019, ktorým v prípade Jarkovský proti Slovenskej republike rozhodol v prospech Slovenskej republiky.



V dnešnom článku sa venujeme čerstvému rozsudku Súdneho dvora zo dňa 18. júna 2019. Súdny dvor sa tu zaoberal nemeckou právnou úpravou, ktorá ukladá povinnosť zakúpenia známky na používanie pozemných komunikácií. Problém je, že tento poplatok sa nevzťahuje na každého. Koho zaväzuje a prečo nie je v súlade s právom EÚ sa dozviete nižšie.



Po skoro štyroch rokoch sa prípad gréckeho rehoľníka Irénée pohol ďalej. Pred pár týždňami, 7. mája 2019, rozhodol Súdny dvor EU v otázke gréckej Štátnej rady ohľadom podmienok založených vnútroštátnym právom, ktoré bránia zápisu advokáta na príslušnom orgáne.



Fotografia, ako predmet autorskej ochrany, je chránená na mnohých úrovniach a výnimku nepredstavuje ani elektronické umiestnenie fotografie. Čo však s fotografiami, ktoré sa už nachádzajú na verejne dostupných internetových stránkach, možno ich ďalej rozširovať bez ďalšieho súhlasu ich autora? Súdny dvor Európskej únie rozhodoval aj v tejto otázke.