Ochranná známka v rozpore s morálnymi zásadami

Ochranná známka plní v obchodných aj spotrebiteľských vzťahoch podstatnú funkciu, o to viac sa jej navrhovatelia snažia využiť kreativitu, aby potenciálnych zákazníkov oslovili, odlíšili sa a najmä, aby sa vryli do pamäti. Aké sú však hranice tejto kreativity? Hranicu by mali tvoriť akceptované morálne princípy, ale čo možno považovať za morálne nezávadný názov? Možno vetu, ktorá pri vyslovení znie ako nadávka bezproblémovo zapísať ako ochrannú známku? Právny názor generálneho advokáta Bobeka posunie možno aj vaše morálne princípy.

Martina Rievajová 27. 08. 2019 3 min.

    Fack Ju Göhte

    Situáciou, kedy súlad ochrannej známky s morálnymi princípmi nie je úplne zrejmý sa Súdny dvor zaoberá v prípade spoločnosti Constantin Fim Produktion  GmbH ( Constantin Film). Táto spoločnosť požiadala Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) o registráciu ochrannej známky „Fack Ju Göhte“. Značka mala reprezentovať množstvo tovarov a služieb, ktoré boli cielené na európskych spotrebiteľov. Ochrannú známku v tomto znení EUIPO zamietol s tým, že sa odvolal, že predmetná známka je v rozpore s akceptovanými morálnymi princípmi, nakoľko slovné spojenie „Fack Ju“, ktoré obsahuje ochranná známka sa nápadne ponáša na anglickú verziu slovného spojenia „fuck you“, ktorý je explicitným vulgarizmom. EUIPO sa obraňoval aj tým, že takáto ochranná známka nie je len v rozpore s morálkou spoločnosti, nakoľko je šokujúca a vulgárna, ale znevažuje aj významného spisovateľa Johanna Wolfganga von Goetheho.

    Spoločnosť Contantin Film sa odvolala až na Súdny dvor Európskej únie, kde napadla rozhodnutie EUIPO práve tým, že podľa spoločnosti EUIPO zle interpretoval Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 o ochrannej známke Európskej únie, v bode, kedy podľa tohto nariadenia sa nezaregistrujú tie ochranné známky, ktoré sú v rozpore s verejným poriadkom alebo akceptovanými morálnymi princípmi.

    Znie to ako morálna hranica

    Výsledok rozhodovania Súdneho dvora ešte nie je známy, ale zato generálny advokát Michal Bobek Súdnemu dvoru predložil svoj právny názor, ako sa vysporiadať s otázkou slobodného výberu ochrannej známky a zároveň možného narušenia morálnych princípov.

    Podľa advokáta Bobeka sa sloboda prejavu rozhodne uplatňuje v prípade obchodných označení a ochranných známok, aj keď to nie je ich priamou funkciou. Rovnako EUIPO je inštitúciou, ktorého úlohou je okrem iného aj chrániť verejný poriadok a morálne princípy spoločnosti, avšak tu ide len o okrajovú funkciu. Podľa slov advokáta, rozhodnutie EUIPO o úplnom odmietnutí registrácie ochrannej známky „Fack Ju Göhte“ z dôvodu rozporu s morálnymi princípmi musí byť riadne odôvodnené,  a najmä podložené sociálnym kontextom, ktorý by zodpovedal otázky, prečo a hlavne ako táto konkrétna ochranná známka môže zasahovať do verejného poriadku či narúšať ustálené morálne princípy. Samotná fonetická podobnosť s anglickým vulgarizmom v tomto prípade ako odôvodnenie nepostačí. Je potrebné preukázať, že ochranná známka zasahuje do zmienených hodnôt danej spoločnosti v predmetnom čase, čo sa EUIPO nepodarilo preukázať.

    Keď to zachráni história

    Generálny advokát pri zhodnotení narušenia morálnych princípov vzal do úvahy aj argumenty spoločnosti Contantin Film, podľa ktorých názov „Fack Ju Göhte“ nie je použitý po prvýkrát. Ide o názov filmu, ktorý už bol prevedený mladším divákom a jeho poburujúci efekt sa nedokázal, práve naopak, tento film bol zaradený ako náučný film v rámci programu Goetheho Inštitútu, teda samotný názov nie je spájaný s vulgárnosťou či obscénnosťou.

    Aj keď konečné rozhodnutie Súdneho dvora nie je známe, môžeme predpokladať, že argumenty generálneho advokáta zavážia na základe dlhodobej praxe a aj toto rozhodnutie bude vodítkom pre budúcich zapisovateľov ochranných známok, ako aj zaujímavou praxou európskeho práva.