Skutková podstata
Prípad, ktorým sa Súdny dvor zaoberal, sa týkal násilného trestného činu, ktorého obeťou bolo len 17 ročné dievča. Mladé dievča, ktoré bolo 21. septembra 2013 v rodnej Litve unesené, znásilnené a upálené zaživa, sa snažilo až desaťkrát dovolať na linku 112. Aj napriek opakovaným telefonátom na tiesňovú linku, nebolo možné polohu dievčaťa určiť, keďže sa im nezobrazovalo ani telefónne číslo, z ktorého volalo. Dôvodom malo byť, že telefón, z ktorého dievča volalo, nemalo SIM kartu.
Sú členské štáty aj v takomto prípade zodpovedné za zabezpečenie lokalizácie volajúceho? Krajský správny súd v Litve sa s touto otázkou obrátil na Súdny dvor. Rodina obete súd totiž žiadala o uloženie povinnosti úhrady nemajetkovej ujmy, ktorá im bola spôsobená a ktorú mal uhradiť členský štát, teda Litva.
Je absencia SIM karty smerodajná?
Súdny dvor vo svojom rozhodnutí zdôraznil znenie samotného ustanovenia, ktoré takúto povinnosť členským štátom ukladá. Ide o ustanovenie Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (ďalej ako „Smernica”). Povinnosť sa podľa jeho znenia vzťahuje na všetky volania na jednotné európske číslo tiesňového volania a preto volania z mobilného telefónu bez SIM karty jednoznačne spadajú do pôsobnosti tohto ustanovenia. Smernica teda ukladá povinnosť zabezpečiť poskytnutie informácií o polohe volajúceho aj pri volaniach uskutočnených z telefónov bez SIM karty.
Krajský súd sa okrem vyššie uvedeného zaujímal aj, či majú členské štáty určitú mieru voľnej úvahy týkajúcej sa kritérií presnosti a spoľahlivosti informácií o polohe volajúceho. Určitú mieru voľnosti Súdny dvor potvrdil, je však potrebné dodať, že táto miera voľnosti je obmedzená. V každom prípade je totiž potrebné zabezpečiť údaje o volajúcom na toľko presne, aby bolo tiesňovým službám umožnené volajúceho vyhľadať a poskytnúť mu potrebnú pomoc. Možnosť poskytnúť volajúcemu pomoc nesmie byť za žiadnych okolností sťažená v dôsledku voľnej úvahy členského štátu.
Nárok na náhradu škody
Keďže podľa Súdneho dvora Litva mala zabezpečiť určenie polohy volajúceho dievčaťa, aj ak nemalo v telefóne SIM kartu, prináša toto rozhodnutie aj otázky týkajúce sa náhrady škody. Súdny dvor preto uvádza, že vznik zodpovednosti je možný v prípade, ak podľa vnútroštátneho práva Litvy, je na vznik zodpovednosti postačujúca existencia nepriamej príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním vnútroštátnych orgánov a škodou, ktorá bola danej osobe spôsobená. Je však podstatné, aby bolo možné členský štát, v tomto prípade Litvu, priamo spojiť s porušením práva EÚ, a škodu, ktorá poškodenej vznikla, možno považovať za dostatočnú na vznik škody.
Viac informácií o tomto rozhodnutí nájdete pod spisovou značkou C-417/18.
Zdroj: Curia
