Skutková podstata
Prípad sa týka rehoľného brata z Grécka, ktorý nadobudol advokátsky titul na Cypre. V Grécku následne žiadal, aby ho Aténska advokátska komora zaregistrovala do osobitného zoznamu ako advokáta. Advokátska komora jeho žiadosti nevyhovela a to z dôvodu, že podľa vnútroštátneho práva je povolanie advokáta a rehoľníka nezlučiteľné. Proti tomuto rozhodnutiu podal rehoľník žalobu na grécku Štátnu radu, ktorá sa následne obrátila na Súdny dvor s otázkou, či je zákaz zapísať rehoľníka Cirkvi Grécka ako advokáta na základe nezlučiteľnosti povolaní zlučiteľný s právom Únie.
Rozhodnutie Súdneho dvora EU
Súdny dvor sa vo svojom rozhodnutí zameral na výklad smernice 98/5/ES1. Cieľom tejto smernice je stanoviť spoločné pravidlá v členských štátoch, ktoré majú uľahčovať výkon právnickej profesie právnikom, ktorí nadobudli svoj titul v inom členskom štáte.
Zdôraznil pritom, že spomínaná smernica zakladá mechanizmus vzájomného uznávania odborných titulov migrujúcich advokátov, ktorí chcú svoju činnosť vykonávať na základe titulu získaného v domovskom členskom štáte.
Na dosiahnutie registrácie advokáta na príslušnom orgáne by podľa Súdneho dvora malo postačovať predloženie osvedčenia potvrdzujúceho takúto registráciu na príslušnom orgáne v domovskej krajine. Na druhej strane potvrdzuje, že si členské štáty môžu stanoviť určité profesijné a etické pravidlá, týkajúce sa predbežných podmienok registrácie. Dôležitým faktorom však zostáva dodržanie zásady proporcionality a teda, že vnútroštátna úprava podmienok pre registráciu nesmie ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaných cieľov.
Štátnej rade podľa Súdneho dvora prináleží, aby vykonala potrebné overenia v súvislosti s dotknutým pravidlom nezlučiteľnosti avšak tiež uvádza, že vnútroštátna úprava, ktorá rehoľníkovi, ktorí je v členskom štáte zapísané na príslušnom orgáne ako advokát, bráni aby sa zaregistroval aj v tomto štáte, nie je v súlade s právom únie.
Viac informácii k rozsudku nájdete pod spisovou značkou C-431/17.
