„Like“ ako vstup do Narnie
Európsky súdny dvor s naliehavosťou zodpovedania týchto otázok stretol v prípade z Nemecka. Spoločnosť Fashion ID, ktorá je predajcom odevov on-line sa rozhodla umiestniť na svojej stránke tlačidlo „Páči sa mi to“ spoločnosti Facebook. To, čo zrejme takýmto umiestnením priamo nesledovala bola práve funkcia tlačidla, ktorá spočívala v tom, že keď zákazník predajcu toto tlačidlo zaklikol, jeho osobné údaje boli poskytnuté spoločnosti Facebook Ireland. O takomto prevedení osobných údajov predajca na svojej stránke neinformoval.
Na fakt, že sú Facebooku postupované údaje zákazníkov predajcu bez ich vedomia a súhlasu, upozornilo nemecké neziskové združenie na ochranu spotrebiteľov. Združenie kritizovalo nedostatok súhlasu užívateľov stránky predajcu s takýmto konaní, ako aj rozpor s pravidlami o ochrane osobných údajov.
Vyšší krajinský súd v Düsseldorf-e požiadal Súdny dvor o výklad smernice z roku 2015 o ochrane osobných údajov, nakoľko prípad bol z roku 2017, a teda sa naň nemohlo uplatniť Všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov účinné až od 25.5.2018.
Quid pro quo
Súdny dvor konštatoval, že spoločnosť Fashion ID nemožno považovať za zodpovednú za operácie spracovania osobných údajov vykonávaných spoločnosťou Facebook Ireland následne po tom, čo takéto údaje boli Facebooku postúpené.
Avšak, spoločnosť Fashion ID možno spoločne so spoločnosťou Facebook, považovať za zodpovednú za zber predmetných údajov a ich prenos spoločnosti Facebook Ireland. Finálne rozhodnutie bude závisieť od ďalšieho dokazovania národným súdom.
Európsky súdny dvor však predpokladá, že účelom umiestnenia tlačidla „Páči sa mi to“ spoločnosti Facebook na stránku predajcu bol jeho ekonomický prospech. Ten má spočívať práve v tom, že po umožnení Facebooku mať na stránke predajcu toto tlačidlo, Facebook predajcovi umožní optimalizovať reklamu jeho výrobkov tým, že ich urobí viditeľnejším na sociálnej sieti Facebook, a teda podporí marketing predajcu. Súd preto predpokladá, že s takýmto zberom a spracovaním údajov súhlasil predajca prinajmenšom implicitne.
Nevyhnutnosť súhlasu
Zákazníci predajcu majú, podľa Súdne dvora, právo na informácie o tom, že ich údaje sú zbierané a spracované inou spoločnosťou ako tou, ktorej stránku navštívili. Nielenže je predajca povinný informovať o tom, kam plynú údaje jeho zákazníka, keď zaklikne „páči sa mi to“, ale prevádzkovateľ, ktorým je predajca, je povinný si od zákazníkov, ako dotknutých osôb vyžiadať súhlas ešte pred tým, ako budú takéto údaje zbierané a prenášané. Táto povinnosť sa predajcu týka aj v prípade, že je za operácie len spoluzodpovedný, ako v prípade presmerovania zberu a spracovania údajom na spoločnosť Facebook Ireland.
Rozhodnutie v tejto veci posúva ochranu osobných údajov na novú úroveň s cieľom informovať každého, kto poskytne svoje údaje o tom, komu a za akým účelom tieto údaje poskytuje. Možno len odhadovať, ako sa s touto už explicitne určenou povinnosťou vysporiadajú internetoví predajcovia a každý, kto k vašim údajom získava prístup.
Zdroj: Curia
