# zamestnanec
Môžete skončiť pracovný pomer so zamestnávateľom okamžite, ak Vám nevyplatil mzdu? Ako postupovať tak, aby bolo skončenie platné a v súlade so zákonom?
Môžete podať na zamestnávateľa trestné oznámenie v prípade, že Vám nevyplatil mzdu? V akom prípade prichádza reálne do úvahy trestnoprávna zodpovednosť zamestnávateľa? Domôžete sa tak svojho peňažného nároku?
Poslanci parlamentu posunuli vo štvrtok 10. mája 2018 do druhého čítania návrh novely zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
Spoločná hmotná zodpovednosť zamestnanca prichádza do úvahy za predpokladu, že na pracovisku pracuje viacero zamestnancov a každý z nich uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti. Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len „zákonník práce“) nazýva hmotnú zodpovednosť zamestnanca vo všeobecnosti aj označením zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Jej právna úprava je obsiahnutá v ustanoveniach § 182 a nasl. zákonníka práce. Ako vzniká a kedy zamestnanec nezodpovedá za vzniknutý schodok?
Má zamestnávateľ právo na vrátenie nákladov, ktoré vynaložil na vzdelávanie svojho zamestnanca? Ak áno, tak za akých podmienok? Možno uzatvoriť osobitný typ dohody, aby následne zamestnanec neodišiel ku konkurencii?
Už o pár mesiacov budú všetky inzeráty s ponukou pracovnej pozície povinne obsahovať i údaj o mzde, ktorá je ponúkaná za výkon danej práce.
Zákonník práce stanovuje zamestnávateľovi ponukovú povinnosť ako materiálnu podmienku platnosti výpovede v prípade, že nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý je možné skončiť pracovný pomer okamžite. Stručnú úpravu ponukovej povinnosti približujú rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na niektoré z nich dnes poukážeme.
Zabrániť výkonu konkurenčnej činnosti v pracovnoprávnych vzťahoch je možné dojednaním konkurenčnej doložky v pracovnej zmluve. Nad tým, aké limity stanovuje Zákonník práce pri dojednaní konkurenčnej doložky a do akej miery má uvedené zmluvné dojednanie potenciál ochrániť zamestnávateľa pred konkurenčnou činnosťou jeho zamestnanca po skončení pracovného pomeru sa zamyslíme v nasledujúcom príspevku.
Konania, týkajúce sa pracovnoprávnej agendy nie sú v slovenskej, či českej justícii ničím ojedinelým. Osobitnú pozornosť by sme chceli venovať sporom medzi zamestnancom a zamestnávateľom v prípadoch, kedy došlo k úrazu, či poškodeniu zdravia na pracovisku. Nepochybne ide o spory, vyžadujúce si rozsiahle zisťovanie skutkového stavu. Čo však v prípade, že vôbec nie je jasné, či k vzniku pracovného pomeru vôbec došlo?
Jedným z najčastejších obchodnoprávnych problémov na Slovensku je nesplnenie záväzku podnikateľom. V prípade zamestnancov je to nevyplatenie mzdy. Aké prostriedky ochrany nám ponúka právo?