V tomto článku si bližšie priblížime situáciu, kedy ja uzatvorený riadny pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Zamestnanec si zvyšuje alebo prehlbuje kvalifikáciu (školenia, vysokoškolské štúdium) pričom zamestnávateľ mu za týmto účelom poskytuje pracovné voľno, v lepšom prípade i náhradu mzdy. Môže v takomto prípade zamestnanec ukončiť pracovný pomer u zamestnávateľa a prejsť ku konkurenčnému zamestnávateľovi? Nachádzajú sa v Zákonníku práce ustanovenia, ktoré je možné aplikovať na danú situáciu?
Rozdiel medzi prehĺbením kvalifikácie a zvyšovaním kvalifikácie
V prvom rade, je potrebné upozorniť, že zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení („Zákonník práce“) rozlišuje medzi prehlbovaním kvalifikácie a zvyšovaním kvalifikácie zamestnanca. Zvýšenie kvalifikácie sa dosahuje obvykle dosiahnutím vyššieho stupňa vzdelania, ktoré je potrebné pre výkon danej práce. Na rozdiel od toho je prehĺbenie kvalifikácie nadobudnuté špeciálnych zručností, napríklad formou špeciálnych kurzov, jazykových pobytov atď.
Zvyšovanie kvalifikácie – dohoda medzi zamestnancom a zamestnávateľom
Zvyšovaním kvalifikácie zamestnanca je podľa § 140 a nasl. Zákonníka práce, účasť zamestnanca na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec
- získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo
- splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve.
Zvýšením kvalifikácie je aj jej rozširovanie alebo zvyšovanie.
Ide o prekážku v práci na strane zamestnanca, počas trvania ktorej zamestnancovi zásadne patrí iba pracovné voľno bez nároku na náhradu mzdy. Zamestnávateľ však môže ale nemusí poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Zákonník práce túto možnosť dáva do súvislosti najmä v situácii, kedy je zvýšenie kvalifikácie zamestnanca potrebné pre zamestnávateľa. Ustanovenie § 140 ods. 3 Zákonníka práce ustanovuje rozsah poskytnutého pracovného voľna.
Zamestnávateľ a zamestnanec môžu uzatvoriť dohodu o zvýšení kvalifikácie zamestnanca. Dohoda musí byť uzatvorená v písomnej forme, inak je neplatná. Jej obsah tvorí
- záväzok zamestnávateľa umožniť zamestnancovi zvýšiť si kvalifikáciu, poskytnúť mu pracovné voľno, náhradu mzdy a úhradu nákladov spojených so štúdiom a
- záväzok zamestnanca zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere (maximálne päť rokov) alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia.
Ustanovenie § 155 ods 4. Zákonníka práce upravuje, ktoré obdobie (napríklad rodičovská dovolenka) sa do doby zotrvania v pracovnom pomere nepočíta.
Prehlbovanie kvalifikácie zamestnanca – dohoda medzi zamestnancom a zamestnávateľom
Prehlbovanie kvalifikácie Zákonník práce presne nedefinuje. Zamestnanec je však priamo zo zákona povinný si svoje kvalifikáciu prehlbovať. Na druhej strane je zamestnávateľ povinný starať sa o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov a za týmto účelom je povinný so zástupcami zamestnancov prerokovať opatrenia zamerané na starostlivosť o kvalifikáciu, jej prehlbovanie aj zvyšovanie. Taktiež upozorníme, že na rozdiel od právnej úpravy pri zvyšovaní kvalifikácie sa pracovné voľno v tomto prípade považuje za výkon práce, za ktorý zamestnancovi patrí mzda.
Zamestnávateľ a zamestnanec môžu spolu uzatvoriť i dohodu o prehlbovaní kvalifikácie. Musí mať pritom rovnaké obsahové náležitosti a formu ako dohoda o zvyšovaní kvalifikácie uvedená vyššie.
Avšak upozorňujeme, že podmienkou pre platné uzatvorenie takejto dohody je, že predpokladané náklady dosahujú aspoň 1700 eur. Podľa § 155 ods. 6 Zákonník práce obsahuje taxatívny výpočet okolností, za ktorých zamestnanec nie je povinný uhradiť náklady na zvýšenie alebo prehĺbenie kvalifikácie.
Prechod ku konkurenčnému zamestnávateľovi
Z vyššie uvedeného textu vyplýva, že v prípade ak zamestnávateľ investoval do vzdelania zamestnanca, jedinou možnosťou ako ochrániť svoje investície je uzatvorenie dohody v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce, avšak tieto mu de facto zabezpečia iba zotrvanie zamestnanca v pracovnom pomere u zamestnávateľa alebo spätnú úhradu nákladov (investície).
V žiadnom prípade tieto dohody nie sú obmedzením pre zamestnanca, aby po skončení pracovného pomeru prešiel i s nadobudnutím vzdelaním ku konkurenčnému zamestnávateľovi.
Obmedzenie prechodu ku konkurenčnému zamestnávateľovi je možné zabezpečiť uzatvorením dohody o obmedzení zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru (tzv. konkurenčná doložka) podľa § 83a Zákonníka práce. Avšak táto
- musí byť súčasťou pracovnej zmluvy (napríklad formou dodatku k pracovnej zmluve)
- môže byť uzatvorená iba ak zamestnanec v priebehu trvania pracovného pomeru má možnosť nadobudnúť informácie alebo znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné a ich využitie by mohlo privodiť zamestnávateľovi podstatnú ujmu
- môže byť uzatvorená maximálne na dobu jedného roka po skončení pracovného pomeru
- stanovuje záväzok zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi primeranú peňažnú náhradu najmenej v sume 50 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca za každý mesiac plnenia záväzku.
Konkurenčná doložka je teda skôr určená na ochranu zamestnávateľa, informácií a znalostí, ktoré súvisia s jeho činnosťou, ktoré nie sú bežne dostupné, pričom túto podmienku školenia alebo štúdium obvykle nespĺňajú.
Záver
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade, ak chce zamestnávateľ ochrániť svoje investície do vzdelania zamestnanca, je optimálnou možnosťou uzatvoriť s ním príslušné dohody. Avšak ani tieto zamestnancovi nezabraňujú pracovný pomer so zamestnávateľom skončiť, či už dohodou alebo výpoveďou a s nadobudnutými vedomosťami prejsť ku konkurenčnému zamestnávateľovi.
Samozrejme, zamestnanec môže byť v závislosti od podmienok dohody o zvyšovaní/prehlbovaní kvalifikácie povinný uhradiť zamestnávateľovi náklady na vzdelávanie. V prípade, ak majú medzi sebou zmluvné strany dohodnutú i tzv. konkurenčnú doložku, táto podľa nášho názoru nepokrýva situáciu spojenú s investovaním do vzdelávania, ale skôr ochranu informácií a znalostí, ktoré nadobudol zamestnanec u pôvodného zamestnávateľa. Konkurenčná doložka má teda skôr iný účel.
