Nevyplatená mzda a trestné konanie?

Týmto článkom pokračujeme v sérii článkov, v ktorých sa venujeme situácii, kedy nie je zamestnancovi vyplatená zo strany zamestnávateľa mzda, prípadne ďalšie peňažné nároky súvisiace s výkonom práce. Pozreli sme sa všeobecne na pojem mzda, možné kroky zamestnanca a tiež využitie inštitútu garančného poistenia zamestnávateľa.

V dnešnom článku sa zameriame na trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného. Práve poukázanie na možnosť trestného stíhania zamestnávateľa môže byť tou pohnútkou k vyplateniu mzdy, prípadne aspoň ku komunikácii zo strany zamestnávateľa. Samozrejme, nie vždy, závisí od okolností prípadu.

Kedy je nevyplatenie mzdy naozaj trestným činom

Trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného je upravený v § 214 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v platnom znení („Trestný zákon“). Ako páchateľ tohto trestného činu prichádza do úvahy

• štatutárny orgán právnickej osoby alebo
• fyzická osoba (napríklad samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá zamestnáva inú osobu) alebo
• ich prokurista

pričom musí ísť o zamestnávateľa.

Pre naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu je potrebné nasledovné:

• úmyselné konanie páchateľa (§15, §17 Trestného zákona)
• páchateľ nevyplatil svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné za prácu, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti
• páchateľ mal na vyplatenie vyššie uvedených peňažných nárokov zamestnanca v deň splatnosti peňažné prostriedky, pričom tieto peňažné prostriedky nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie svojej činnosti, alebo
• páchateľ vykonal opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov.

Znalecký posudok

Zistenie dostatku peňažných prostriedkov na účte obvineného prebieha obvykle na základe § 268 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v platnom znení („Trestný poriadok“) nariadením znaleckého dokazovania. Znalec z odboru ekonómia a manažment, odvetvie personalistika a kontroling posúdi predložené účtovné doklady zamestnávateľa s cieľom zistiť, či mal evidovaný dostatok disponibilných finančných prostriedkov a tým mohol mzdu zamestnancovi v plnej výške uhradiť v platnom výplatnom termíne.

Trestná sadzba

Základná skutková podstata trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného umožňuje uložiť trest odňatia  slobody až na tri roky. Kvalifikovaná skutková podstata (spôsobenie väčšej škody, osobitný motív, nevyplatenie mzdy a odstupného voči viac ako desiatim zamestnancom) stanovuje trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov, v prípade spôsobenia značnej škody tri až osem rokov a v prípade škody veľkého rozsahu sedem až dvanásť rokov.

Zánik trestnosti v prípade trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného

Trestný zákon ustanovuje v § 86 podmienky zániku trestnosti trestného činu. Ide o prípad, kedy dôjde k spáchaniu trestného činu, avšak po jeho spáchaní nastanú zákonné okolnosti, ktoré spôsobia zánik trestnosti činu. V týchto prípadoch, na rozdiel od okolností vylučujúcich protiprávnosť činu, vznikol hmotnoprávny vzťah medzi páchateľom a štátom, avšak následne zo zákonných dôvodov štát stráca záujem brať páchateľa na trestnú zodpovednosť. Zásadne možno uviesť, že tieto dôvody vznikajú až dodatočne (ex nunc), pričom pri nich dochádza k tomu, že pôvodné trestné správanie stratilo svoju spoločenskú škodlivosť, a preto aj protiprávnosť a trestnosť.[1]

Trestnosť trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného zanikne vtedy ak

• trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a súčasne
• páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil najneskôr do 60 dní od dokonania trestného činu,

Môže súd rozhodnúť o uložení povinnosti uhradiť nevyplatenú mzdu poškodenému zamestnancovi?

Zamestnanec, ktorému zamestnávateľ nevyplatil mzdu/odstupné, si môže uplatniť nárok na náhradu škody v rámci adhézneho konania (§ 46 a nasl. Trestného poriadku). V trestnom konaní potom vystupuje ako poškodený.

O nároku na náhradu škody rozhodne súd spôsobmi v zmysle § 287 a nasl. Trestného poriadku:

1. uloženie povinnosti nahradiť škodu: Ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený.
2. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.
3. odkaz na uplatnenie nároku na náhradu škody v občianskom súdnom konaní: Ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Ak páchateľ dostane podmienku

V prípade, ak súd povolí podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody, môže páchateľovi uložiť aj primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákona, spravidla ide o povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom, a to podľa svojich schopností.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona môže prikázať páchateľovi zaplatiť v skúšobnej dobe dlh alebo zameškané výživné.

Záver

Zo štatistiky Ministerstva vnútra SR vyplýva, že v roku 2017 bolo zistených 221 prípadov nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 Trestného zákona, z toho 96 prípadov bolo objasnených. Výška škody za uvedený trestný čin bola sumárne 616 tis. EUR.

Záverom je možné skonštatovať, že možnosť trestného stíhania zamestnávateľa pre trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného predstavuje jeden z účinných prostriedkov, ktorým môže zamestnanec dosiahnuť vyplatenie svojich peňažných nárokov. Avšak je nutné poukázať na výnimku trestnej zodpovednosti zamestnávateľa, a to v prípade, ak reálne nemal peňažné prostriedky na vyplatenie zamestnanca, prípadne ich potreboval na zabezpečenie svojej činnosti.