# voľby
Inštitút volebného moratória vyvoláva v odbornej aj laickej verejnosti rozporuplné názory. V prípade Slovenskej republiky jeden zákon predvolebnú kampaň pred voľbami zakazuje (napr. § 27 zákona č. 303/2001 Z. z.o voľbách do orgánov samosprávnych krajov v znení neskorších predpisov), druhý ju s malými obmedzeniami pripúšťa (napr. § 24 ods. 14 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Konsenzus na uplatnenie tohto inštitútu nenachádzame ani medzi politikmi, politológmi, a dokonca ani analytici nemajú rovnaký názor, či by sa mala krátko pred voľbami agitácia zastaviť.
Utorok 23. mája sa konali dlho očakávané priame a tajné voľby členov Súdnej rady Slovenskej republiky, v ktorých kandidovali 17 sudcovia.
Vláda SR schválila návrh organizačno-technického zabezpečenia volieb, ktoré sa budú konať v soboru 15. novembra 2015.
Národná rada SR schválila 29. mája 2014 nové volebné zákony. Poďme sa na ne pozrieť bližšie.
Už o dva týždne, v sobotu 24. mája 2014, nás čaká ďalšie meranie síl slovenských politických strán. Budú sa konať voľby do Európskeho parlamentu. Kým na účasť nacionalistickej Slovenskej národnej strany (ďalej len „SNS“), ktorá má v europarlamente jedného poslanca (Jaroslava Pašku), sme si už zvykli, iné je to v prípade kontroverznej Ľudovej strany – Naše Slovensko.
A je to tu! Po prvýkrát za éry SR a po prijatí trestného činu volebnej korupcie do Trestného zákona je vznesené obvinenie za spáchanie tohto skutku voči dvom osobám. Trestný čin nahlásila Jana Cigániková členka strany Sloboda a Solidarita. Kde malo dôjsť k volebnej korupcii a koľko si páchatelia pýtali za jeden hlas?
Ministerstvo vnútra SR informovalo o skutočnosti, že polícia je na aktuálne voľby prezidenta Slovenskej republiky pripravená. Prijali opatrenia na zabezpečenie nerušenej prípravy, ale aj samotného priebehu voľby prezidenta. Zvýšený počet policajných hliadok bude venovať svoju pozornosť volebným miestnostiam, sídlam okrskových a obvodných volebných komisií, sídlu Ústrednej volebnej komisie a taktiež aj iným miestam, kde môže prísť k porušeniu zákona napríklad vo forme spáchania trestného činu volebnej korupcie alebo trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda. O aké konanie a následné sankcie ide v prípade naplnenia znakov skutkových podstát spomínaných trestných činov?
V polovici marca tohto roka nás čaká prvé kolo prezidentských volieb. Prípadné druhé kolo sa uskutoční 29. marca 2014. Súčasnému prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi sa končí funkčné obdobie 15. júna 2014, teda v tento deň bude inaugurovaný jeho nástupca. Aké právomoci má však rezident v podmienkach Slovenskej republiky? Oplatí sa zúčastniť sa volieb?
Tento víkend sa uskutočnili v poradí štvrté voľby do vyšších územných celkov v samostatnej ére Slovenska. Volebná účasť asi nikoho neprekvapila a len opäť ukázala, že ľudia sa s VÚC nevžili, a že v budúcnosti bude potrebná nejaká zmena. Práve však na voľbách do VÚC si môžeme ukázať prečo je 50% kvórum pri referende tak dôležitým inštitútom. Nízka účasť vytvára vyššie šance pre neštandardné a diskutabilné strany a kandidátov, ktoré sa tak môžu dostať k moci aj bez toho, aby ich volila kritická masa obyvateľstva.
Voľby do VÚC sa radia medzi druhy volieb s najnižšou účasťou občanov Slovenska. V posledných voľbách do vyšších územných celkov prišlo k urnám len žalostných 20% občanov, pričom posledné voľby do VÚC nás vyšli na 8,4 milióna EUR. Slovensko má v súčasnosti osem vyšších územných celkov. Občania predsedov samosprávnych krajov a poslancov krajských zastupiteľstiev volia od roku 2001.