Lawstyle

Voľby do VÚC dopadli podľa očakávaní

Tento víkend sa uskutočnili v poradí štvrté voľby do vyšších územných celkov v samostatnej ére Slovenska. Volebná účasť asi nikoho neprekvapila a len opäť ukázala, že ľudia sa s VÚC nevžili, a že v budúcnosti bude potrebná nejaká zmena. Práve však na voľbách do VÚC si môžeme ukázať prečo je 50% kvórum pri referende tak dôležitým inštitútom. Nízka účasť vytvára vyššie šance pre neštandardné a diskutabilné strany a kandidátov, ktoré sa tak môžu dostať k moci aj bez toho, aby ich volila kritická masa obyvateľstva.

Redakcia 11. 11. 2013 4 min.
    Voľby do VÚC Voľby do VÚC Štatistický úrad Slovenskej republiky

    Slabá účasť

    Ignorancia obyvateľov Slovensko vo veci verejné môže byť nesmierne nebezpečná. Predstavme si hypotetickú situáciu, kedy by sa o hlasy voličov do parlamentných volieb uchádzala strana, ktorá má za cieľ zaviesť beztrestnosť obyvateľov napríklad mesta Prievidza a otroctvo pre ostatných obyvateľov Slovenska. Ak by všetci oprávnení voliči v meste Prievidza volili túto politickú stranu, pri nízkej účasti voličov vo zvyšku Slovenska, by to mohlo znamenať jej výhru.

    Dnes už teda poznáme oficiálne výsledky volieb do VÚC. Aj keď viaceré média, vrátane našich novín, poukazovali na relatívne silné kompetencie VÚC, ľudia aj napriek tomu opäť tieto voľby odignorovali. Svoj hlas v týchto voľbách odovzdalo len žalostných 20,11% oprávnených voličov, aj keď účasť bola vyššia ako v roku 2009. Najviac sa k urnám hrnuli ľudia z Banskobystrického kraja, kde účasť dosiahla 24,59%. Naopak najväčší nezáujem o voľby bol v Trenčianskom kraji, kde prišlo svoj hlas odovzdať len  17,37 % voličov.

    Jednotlivo po krajoch

    Prvé kolo volieb rozhodlo o predsedoch VÚC v troch krajoch. V Trenčianskom kraji získal nadpolovičnú väčšinu exminister Jaroslav Baška, v Žilinskom samosprávnom kraji  si svoju stoličku udržal Juraj Blanár, ktorý sa stal zároveň aj rekordmanom, lebo získal najväčšie percento hlasov zo všetkých kandidátov na župana. Rekordmanom je aj Peter Chudík, ktorý zostáva v pozícii prešovského župana už štvrté volebné obdobie po sebe čo znamená, že prešovský vyšší územný celok iného župana ako je Peter Chudík ešte nemal. K jeho opätovnému zvoleniu mu dopomohlo 69 455 voličov.

    Najväčším smoliarom týchto volieb je pravdepodobne europoslanec a kandidát na banskobystrického župana, Vladimír Maňka, ktorý získal 49,5% platných hlasov, a teda do obhájenia postu už v prvom kole mu chýbalo len niekoľko málo hlasov. V druhom kole sa stretne, prekvapujúco, s predsedom ĽS Naše Slovensko, Mariánom Kotlebom, ktorý si prevažne budoval svoju kariéru na extrémistických návrhoch riešenia rómskej otázky. Táto situácia minimálne preukazuje súčasné nálady mnohých Slovákov.

    V prvom kole sa nerozhodlo ani v košickej VÚC-ke, kde sa  v druhom kole stretne súčasný župan Zdenko Trebuľa s bývalým primátorom Košíc Rudolfom Bauerom. Zaujímavý duel sa črtá aj v Nitre, kde sa do druhého kola prebojoval súčasný župan, Milan Belica a kandidát širokej pravicovej koalície, Tomáš Galbavý. Pravdepodobne v Nitre to v druhom kole bude najzaujímavejší súboj s najtesnejším rozdielom. Najväčšiu mediálnu pozornosť si vyslúžili voľby do VÚC V Bratislavskom kraji, kde dlhú dobu dominujú pravicové strany. Žiadne prekvapenie sa nekonalo a v druhom kole si sily zmerajú Pavol Frešo a Monika Flašíková Beňová. Frešo sa do druhého kola prebojoval s výrazným náskokom, keď v prvom kole získal až 57 777 hlasov, čo je takmer dvojnásobok oproti jeho protikandidátke.

    Výsledok pravice?

    Strana KDH v tieto voľby odignorovala pravicové snahy o zastavenie prevahy strany SMER a vo viacerých krajoch vstúpila do koalície so Smerom. Výsledkom tejto zmeny kabátov je aj to, že kandidáta pravice Ľudovíta Kaníka v Banskej Bystrici predbehol Marián Kotleba, ktorý sa tak možno aj vďaka KDH dostal do druhého kola. Volebným fiaskom sa skončili voľby pre novú stranu NOVA, ktorá získala len 5 župných kandidátov a ich najznámejšia mená, bývalí poslanci strany SaS, sa nedostali v Bratislave napriek zmene ich trvalého pobytu do župného zastupiteľstva. Rovnako skončilo prvé kolo volieb volebným fiaskom pre Moniku Flašíkovú Beňovú, ktorá aj po veľmi silnej kampani, ktorá začala už viac ako rok dozadu jej predstieranou aktivitou v Európskom parlamente nedokázala osloviť kritickú masu voličov v Bratislavskom kraji. 

    Rozhodne sa 23. novembra

    Čo sa týka štatistík našich budúcich poslancov v župných zastupiteľstvách, tak priemerný vek zvoleného poslanca je 50 rokov. Spolu bolo zvolených 344 poslancov a 64 poslankýň. Muži tak budú opäť v jasnej prevahe, nehovoriac o tom, že medzi budúcimi županmi pravdepodobne nebude ani jedna žena. Na záver najdôležitejšia informácia pre všetkých tých, ktorým nie je ľahostajný osud našich regiónov. Druhé kolo voľby na predsedov VÚC v 5 krajoch sa koná 23. novembra. Aká bude účasť je dnes ťažko odhadovať. To, že bude nízka je však takmer isté.