Voľby do Európskeho parlamentu: extrémisti do Európy?

Extrémisti idú do volieb

Už v eurovoľbách v roku 2009 jeden mandát získala Slovenská národná strana, na ktorej čele vtedy stál populistický a xenofóbny nacionalista Ján Slota. Nech však bola SNS za Slotovej éry akokoľvek nacionalistická, poslanec národniarov Jaroslav Paška sa v Európskom parlamente (ďalej len „EP“) správal štandardne a pridal sa k euroskeptickej platforme (zameranej proti európskej integrácii)[i]. Pre SNS však bude veľký problém obhájiť výsledok z roku 2009. Ak si predsa len tesne získajú jeden mandát v EP, môžu to považovať za veľký úspech.

Iná situácia je s Ľudovou stranou – Naše Slovensko (ďalej len „ĽS-NS“), ktorej hviezda stále stúpa a nie je vylúčený ani úspech v eurovoľbách.

Kto je kto

Ľudová strana – Naše Slovensko svoju politickú činnosť (zatiaľ) vykonáva v rámci mantinelov stanovených ustanoveniami Zákona o politických stranách a Ústavy SR. Aj keď sa neraz pohybujú na hranici zákona, zatiaľ nedali zámienku na zákaz politickej činnosti a rozpustenie politickej strany. Z hľadiska svojho programu, ideológie a politických aktivít však ĽS-NS jednoznačne patrí medzi populistické, nacionalistické a xenofóbne zamerané politické subjekty, ktoré sa pohybujú v priestore od požadovania zásadnej spoločenskej zmeny až po pokusy o marginalizáciu nepohodlných skupín obyvateľstva[ii].

Volebným lídrom radikálnych nacionalistov pre eurovoľby je Milan Belička, ktorý je predsedom (prednostom) Úradu banskobystrického samosprávneho kraja a blízkym spolupracovníkom Mariána Kotlebu. Sám Belička však zostáva v Kotlebovom tieni, je pomerne nevýrazný a napriek svojim radikálnym názorom podľa nášho názoru nepredstavuje riziko šírenia nenávisti a extrémizmu. Preto sa môžeme oprávnene domnievať, že ani v prípade jeho zvolenia za poslanca Európskeho parlamentu nenastane žiadne zemetrasenie. Podľa všetkého sa aj Belička začlení do poslaneckej frakcie euroskeptikov (bojujúcich proti samotnej Európskej únii) a bude sa správať relatívne slušne a umiernene.

Tím Mariána Kotlebu

Toto nemôžeme tvrdiť o predsedovi ĽS-NS Mariánovi Kotlebovi, ktorý je úradujúcim predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja (banskobystrickým županom). Kotleba má za sebou pestrý život a vzostupy aj pády hodné pera antického dramatika. Už v mladom veku sa stal „vodcom“ (predsedom a volebným lídrom v jednej osobe) extrémistického politického subjektu Slovenská pospolitosť – Národná strana (ďalej len „SP-NS“).

Keďže si však nedal pozor na jazyk a okrem iného hlásal utvorenie „národného štátu Slovákov“ ako uzavretého etnického spoločenstva alebo navrhoval pluralitnú demokraciu nahradiť „korporatívnym zriadením“[iii], musela proti nim zasiahnuť štátna moc[iv]. Mladí radikáli v roku 2006 stroskotali, pretože Najvyšší súd SR rozhodol o rozpustení (zrušení) politickej strany SP-NS rozhodnutím z 1. marca 2006 s odôvodnením, že vyvíjala „politickú činnosť nesúladnú s Ústavou Slovenskej republiky“[v].

Čo hovorí zákon

Za samotné radikálne a extrémistické myšlienky, prejavy a protispoločenské postoje nemožno nikoho trestne stíhať, pokiaľ nenaplní znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu (podľa ustanovení Trestného zákona). Odhliadnuc od možnosti trestného stíhania konkrétnych fyzických osôb (extrémistov), je tu ešte možnosť odmietnutia registrácie politického subjektu Ministerstvom vnútra SR alebo možnosť rozpustenia (zrušenia) na základe rozhodnutia súdu (podľa ustanovení Zákona o politických stranách).

Nie je to však také jednoduché, pretože ide o obmedzenie výkonu základných práv a slobôd (podľa článku 29 odseku 1 a 2 Ústavy SR), ktoré je prípustné len v minimálnej potrebnej miere, ako posledná možnosť (v prípade nevyhnutnosti), za splnenia zákonných a ústavných predpokladov. Podľa ustanovení článku 29 ods. 3 Ústavy SR je takýto postup prípustný výlučne „v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd“ fyzických a právnických osôb.

Tieto pomerne prísne kritéria chránia pluralitu demokratickej súťaže vo voľbách (slobodu združovania) a slobodu prejavu (pred hrozbou cenzúry)[vi]. Zjednodušene povedané, štandardné politické strany budú musieť stráviť svoje neúspechy a škandály bez toho, aby zakazovali alebo kriminalizovali svojich neštandardných konkurentov[vii]. V ostatných krajinách Európskej únie to takto chodí, tak prečo by to nemalo fungovať aj na Slovensku?