Slovenská republika ako parlamentná forma vlády
So zreteľom na sústavu štátnych orgánov a ich vzájomné vzťahy delíme formy vlády na monarchie, republiky či diktatúry. Republikánska forma vlády sa môže vyskytovať vo forme prezidentskej republiky alebo parlamentnej republiky.[1] V prezidentskej republike je prezident hlavou výkonnej moci, ide o tzv. silného prezidenta. V podmienkach Slovenskej republiky je prezident na základe čl. 101 ods. 1 Ústavy SR[2] hlavou Slovenskej republiky, ktorý ju reprezentuje navonok i dovnútra a ktorého povinnosťou je zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov (Národnej rady, vlády, prokuratúry a pod.). Jeho postavenie nie je také silné ako postavenie prezidentov v prezidentských republikách (napr. USA), ale to neznamená, že nemá žiadne právomoci. V súčasnosti volíme prezidenta v priamych voľbách (v prvých rokoch fungovania SR bol prezident volený Národnou radou SR – prvý prezident SR Michal Kováč). Legitimita priamo voleného prezidenta je teda o čosi vyššia. Čo všetko teda môže prezident zmeniť?
Právomoci prezidenta SR podľa Ústavy SR
V čl. 102 Ústavy SR sú vymenované jeho právomoci. Asi laikom najznámejšou právomocou je odpúšťať a zmierňovať tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládzať odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie (hromadná milosť). Ďalším dôležitým oprávnením prezidenta je podpisovanie zákonov prezidentom s tým, že zákon, ktorý mu bol daný na podpis môže vrátiť s pripomienkami do 15 dní od doručenia takéhoto zákona. Ak v takomto prípade Národná rada SR opätovne schváli prezidentom vrátený zákon (avšak tu je na schválenie zákona potrebná nadpolovičná väčšinu všetkých poslancov, t. j. 76 poslancov – na schválenie zákona, ktorý nebol vrátený prezidentom stačí nadpolovičná väčšina prítomných poslancov), prezident ho musí podpísať. Prezident je okrem toho hlavným veliteľom ozbrojených síl SR a zastupuje SR navonok. Medzi ďalšie právomoci prezidenta patrí najmä:
- zvolávanie ustanovujúcej schôdze Národnej rady
- za ústavou stanovených podmienok môže rozpustiť Národnú radu
- podáva Národnej rade správy o stave Slovenskej republiky a o závažných politických otázkach
- vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády
- vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu, predsedu a podpredsedu Ústavného súdu
- vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu, generálneho prokurátora a troch členov Súdnej rady SR
- vymenúva a odvoláva rektorov vysokých škôl, vymenúva vysokoškolských profesorov
- vymenúva a povyšuje generálov
- vyhlasuje referendum
- prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií
- udeľuje vyznamenania, ak na to nesplnomocní iný orgán
- vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia Národnej rady
- môže na návrh vlády nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie
- môže podať na Ústavný súd návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy
Napriek všetkým týmto právomociam sa jeho pozícia pri reálnej deľbe moci javí byť skôr reprezentatívna. Ako hlava štátu by to mala byť osobnosť, človek, ktorý má skúsenosti. Svojim pôsobením môže výrazným spôsobom meniť atmosféru fungovania ústavných orgánov. Na zasadnutiach Národnej rady môže vystupovať so svojimi správami o stave republiky. Váhou svojej funkcie a svojou legitimitou môže ovplyvňovať rozhodnutia Národnej rady či vlády. S ústavnými orgánmi by mal úzko spolupracovať. Hoci sa jeho právomoci môžu zdať z veľkej časti len formálne, môže mať napriek tomu výrazný vplyv na fungovanie štátu. Ostáva veriť, že nový prezident bude rešpektovanou osobnosťou, ktorá bude tým prostriedkom rovnováhy a správneho vyvažovania.
Prusák, J. 1993. Kapitoly z teórie štátu a práva. Bratislava: Vydavateľské oddelenie PF UK, 1993. 353 s. ISBN 80- 7160-057-1. s.116
Ústava SR č. 460/1992 Zb. v aktuálnom znení
